Vysvetliť tým najmenším, čo môže ublížiť prírode okolo nás, môže byť občas výzva. Prečo nerozhadzovať odpadky po zemi, prečo je dôležité získať ekologické návyky a prečo sa vôbec o našu Zem starať? Tieto a mnohé ďalšie otázky im môžeme zodpovedať. Pomocnú ruku nám podá nová knižná publikácia, ktorá práve vyšla aj na Slovensku. Deti vťahuje do deja, robí ich aktívnymi a dáva im možnosť spoločne s dospelými riešiť otázky zlého stavu klímy a spoločne sa učiť ohľaduplnému správaniu.
O životnom prostredí a stave našej planéty sa v uplynulom období hovorilo pomerne často. Na zlý stav našej planéty upozorňuje aj pápež František v mnohých svojich prejavoch. Téme sa začínajú viac venovať i ľudia z verejného života, známe osobnosti a problematika sa čoraz častejšie dostáva na pretras medzi dospelými. A rovnako sa tejto téme pravidelne venujeme aj my v našich článkoch. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, ako túto tému vnímajú deti? A či vôbec?
Koľko času venujeme rôznym činnostiam bez toho, aby sme si uvedomili ich dosah na životné prostredie. A práve naše činnosti, všetko, čo robíme, veľmi citlivo vnímajú deti. Sme ich učiteľmi a mentormi. Môžeme im ukázať, že starostlivosť o našu planétu by sme mali mať stále na zreteli. K tomu môže pomôcť knižná novinka Mne na tom záleží. Publikácia je príručkou pre dievčatá a chlapcov predškolského a školského veku, ktorým záleží na životnom prostredí. Kniha ponúka jednoduchý spôsob, ako získať nové vedomosti, ekologický prístup a tiež masku, ktorú si deti môžu nasadiť, ak sa budú správať ako praví hrdinovia zachraňujúci životné prostredie.
Environmentálna výchova ako súčasť vzdelávania
Pýtate sa, prečo je dôležité budovať vzťah k životnému prostrediu už u detí? „Pretože je to so životným prostredím veľmi zlé, a keď sa s tým nič nespraví, neprežijú ľudia, nie príroda. Environmentálna výchova by mala byť súčasťou všetkých predmetov, všetkých stupňov vzdelávania a všetkých typov škôl. A čím skôr sa ňou začneme zaoberať, tým väčšia je šanca, že žiak si osvojí aktívny vzťah k životnému prostrediu. Obávam sa však, že vo svete dospelých je plno zlých vzorov, ktoré môžu aj environmentálne gramotné dieťa ovplyvniť a odsunúť jeho ekologické zmýšľanie v prospech kapitálu, konzumu či vlastného pohodlia. A to sa veľmi ťažko ovplyvňuje z pozície pedagógov,“ tvrdí pedagóg a odborník na školstvo Ján Papuga.
A čo hovorí prax? Poznáme možno viac teóriu ako kedysi, pretaví sa aj v skutočnom živote? Vedú rodičia deti k tomu, aby mali zodpovedný prístup k životnému prostrediu?
„Ťažko sa nám zisťuje takáto informácia. Ponáhľame sa s predpísaným učivom, musíme ho so žiakmi opakovať, v súčasnosti je vyučovanie narúšané koronakrízou, preto je zložité budovať u žiakov systematickú, pravidelnú a intenzívnu environmentálnu výchovu a diskutovať s nimi o ochrane prírody. Veľká časť detí vie o problémoch životného prostredia, vie, ako ich riešiť, no ako som už naznačil, v prospech rôznych záujmov a zlých vzorov konajú v praxi inak. Niekedy sa nájdu aj uvedomelejší rodičia, najmä vo veľkých mestách, ktorí vedú deti k ekológii (triedenie, odpadky do koša, druhotné využitie materiálov). Ak by som to porovnal s mojou generáciou, záujem o životné prostredie a poznatky o ňom sú na vyššej úrovni. Problémom však je, že všetky snahy neraz zostávajú v teoretickej rovine,“ vysvetľuje Ján Papuga.
Katastrofálny stav planéty je, žiaľ, realita
V poslednom období prišla s alarmujúcimi informáciami napríklad správa o klíme, ktorá opisuje katastrofálny stav planéty. „To najhoršie ešte len príde a ovplyvní život našich detí a vnúčat oveľa viac než ten náš,“ píše sa v správe o klíme z dielne vedeckej organizácie IPCC, ktorá pôsobí pri OSN. Klimatické zmeny najbližšie desaťročia podľa odborníkov zásadne pretvoria život na Zemi.
Pandémia zas spomalila život a ekonomiku, nie však ničenie dažďových pralesov. Tie dnes čelia obrovskému problému a vedci varujú pred tým, že prídeme o ich nenahraditeľné výhody. Lesy pokrývajú približne 31 percent povrchu Zeme, no predtým, ako naše územie osídlil človek, ho pokrývalo až 95 percent lesov. Navyše ďalším varovným prstom je fakt, že dažďové pralesy majú schopnosť pohlcovať skleníkové plyny. O túto vzácnu vlastnosť, zdá sa, prichádzajú.
Tieto informácie môžeme sprostredkovať tým najmenším inou formou. Môžeme sa s nimi rozprávať, vysvetliť im príklady „správneho“ a „nesprávneho“ správania voči životnému prostrediu, vysvetliť im, čo znamená ekológia a prečo by sme mali dbať o čo najlepší stav našej planéty.
Hrdina, ktorý chráni životné prostredie
V knihe sa deti veľmi hravým a jednoduchým spôsobom dozvedia všetko, čo na začiatok potrebujú. Nové poznatky dopĺňajú zaujímavé ilustrácie. Deti môžu pomocou knihy zistiť, akým správaním rešpektujú životné prostredie a kedy ho, naopak, nechránia. Môžu veľmi jednoducho porovnať ekologické návyky so škodlivými. „Nos masku a získaj titul hrdinu, ktorý chráni životné prostredie,“ píše sa v úvode knihy.
„Po pikniku na pláži Laura za sebou nechala na zemi odpadky a plasty. Anna ich zas pozbierala a vyhodila,“ opisuje reálne situácie kniha z pera talianskej autorky Silvie Roncagliovej. Deti v jednotlivých situáciách zaujmú rôzne postoje a rozhodnú sa, ako budú konať.
Kniha chce upozorniť na generácie, ktoré obývali planétu pred nami a ktoré žili vo veľkom omyle, keď si mysleli, že Zem má nevyčerpateľné zdroje. A tak ju ľudia zničili. „Naša planéta je dnes ,chorá, má vysokú teplotu‘ a hrozí jej, že nebude mať dostatok času na zotavenie, aby bola opäť krásna a zdravá ako kedysi. Najväčším problémom je však to, že ľudia sa naučili nesprávne využívať Zem a svoje zlozvyky často nedokážu zmeniť. A práve tu zasiahnu naši superhrdinovia, ktorí musia hrdinsky bojovať, aby naučili dospelých rešpektovať životné prostredie.“
Farebná publikácia má upozorniť, aká dôležitá je dnes úloha detí a mladých v tejto problematike. Aby niekto mohol byť hrdinom, ktorý chráni životné prostredie, musí mať predovšetkým čisté srdce. A to mladým nechýba.
Knihu nájdete TU.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.