Prinášame vám výber udalostí, ktoré ukazujú, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

– Zdokonalenie psychologickej prevencie či lepší proces prijímacieho konania. Slovenské školstvo čakajú reformy

– Predĺženie lehoty môže ženy ochrániť, hovorí koordinátorka projektu pomáhajúceho ženám po potrate

– Riešte situáciu na hranici EÚ, vyzývajú laureátky Nobelovej ceny

Zdokonalenie psychologickej prevencie či lepší proces prijímacieho konania. Slovenské školstvo čakajú reformy

Proces prijímacieho konania na vzdelávanie na stredných školách by mal byť efektívnejší a systém poradenstva a prevencie by mal prejsť komplexnou zmenou. Aj tieto dva body patria medzi ciele novely školského zákona, ktorú tento týždeň podpísala prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Informovala o tom Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

Novelou sa má dosiahnuť aj to, aby žiak mohol vykonať ústnu časť maturitnej skúšky za predpokladu, že úspešne ukončil ten ročník, v ktorom sa ukončilo vyučovanie tohto predmetu.

Školský klub detí sa bude po novom deliť na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom maximálny počet detí v oddelení bude 26. Počet detí v oddeleniach, ktoré budú určené pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, bude rovnaký ako v triedach, v ktorých sa učia.

Zmenou majú prejsť aj prijímacie konania na stredné školy. Tie budú mať po novom povinnosť zverejňovať kritériá jeden a pol roka vopred. Cieľom tohto opatrenia je, aby si ôsmaci mohli lepšie premyslieť výber strednej školy.

Dopĺňajú sa aj definície pojmov, medzi ktoré patria pojmy ako národnostná škola, národnostné školské zariadenie, medzinárodný program či inkluzívne vzdelávanie. Spresňuje sa aj definícia národnostnej školy tak, aby z nej bolo jasné, že v jazyku národnostnej menšiny sa učí najmenej v jednej triede tejto školy. Zavádza sa i nový pojem, a to národnostná trieda.

Štátne vzdelávacie programy sa budú po novom členiť na vzdelávacie cykly. To, že základná škola má deväť ročníkov a člení sa na prvý a druhý stupeň, pričom prvý stupeň tvorí prvý až štvrtý ročník a druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník, zostáva v platnosti.

Podľa nového zákona bude štát určovať aj najvyšší počet žiakov v triede základnej školy. Limit 24 žiakov bude platiť v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy. O iných typoch tried sa v návrhu zákona píše: „Maximálne 25 žiakov môže byť v triede prvého až štvrtého ročníka a 29 žiakov na druhom stupni základnej školy.“

Zmenou má prejsť aj systém poradenstva a prevencie, ktorý má byť transformovaný. Podľa novely zákona má fungovať prepojenosť systému, ktorý bude zložený z piatich nadväzujúcich podporných úrovní.

Prvú úroveň budú tvoriť pedagogickí a odborní zamestnanci školy a školský podporný tím. Podporná úroveň druhého stupňa bude zložená zo školského špeciálneho pedagóga a odborného zamestnanca školy v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie.

Na tretej podpornej úrovni budú odborní zamestnanci centra poradenstva a prevencie. Pokiaľ bude musieť zasiahnuť podporná úroveň štvrtého stupňa, bude ju vykonávať odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie a bude pri tom nadväzovať na činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa. Aktivitu podpornej úrovne piateho stupňa bude mať na starosti odborný zamestnanec špecializovaného centra poradenstva a prevencie.

Súčasťou novely je aj rozšírenie dištančného vzdelávania, čo sa týka dennej formy štúdia.

Ministerstvo školstva bude podľa novely školám obstarávať materiálno-technické vybavenie priamo, nie tak, že im na tento účel poskytne peniaze.

Súčasťou reforiem je i to, že dieťa so zdravotným znevýhodnením by mohlo plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu menšom ako štyri hodiny denne. Novinkou je aj to, že v materskej a na základnej a strednej škole môže pôsobiť aj školský podporný tím.

Predĺženie lehoty môže ženy ochrániť, hovorí koordinátorka projektu pomáhajúceho ženám po potrate

Koordinátorka projektu Ráchelina vinica Daniela Obšajsníková poskytla rozhovor denníku Postoj, v ktorom vyjadrila svoje názory na potrebnú klímu v rodinách a rozprávala aj o tom, ako ženy prežívajú umelý potrat.

Projekt Ráchelina vinica už osem rokov pomáha ženám, ktoré podstúpili umelý potrat. Za existencie projektu prešlo programom už 80 žien.

Stavy, ktoré žena po umelom potrate prežíva, sú podľa nej veľmi ťažké. „Takmer všetky ženy, ktoré k nám po potrate prichádzajú, uvádzajú, že mali najprv úzkosti alebo depresie, niektoré mali nočné mory spojené s deťmi alebo s udalosťami okolo potratu, respektíve mali poruchy príjmu potravy, spätné obrazy, panické ataky, rôzne závislosti, obsedantno-kompulzívne poruchy,“ hovorí.

Keď sa jej redaktorka opýtala, či za tieto symptómy nemôže silný spoločenský tlak, odvetila: „Keby bol spoločenský tlak reálny, tak by na ten potrat ženy nešli. Je to však inak, týmto ženám sa práveže oveľa hlasnejšie podsúva, že moje telo je moja voľba, že ide len o zhluk buniek. Žiadna zo žien nejde na potrat s tým, že „chcem zabiť svoje dieťa“.

Žena podľa nej na potrat nikdy nezabudne v súvislosti s procesom, ktorý sa volá mikrochimérizmus. Počas neho cez placentu do tkanív matky prejdú bunky plodu bez ohľadu na to, či sa narodí alebo je potratený. „Veľa psychológov zaznáva postabortívny syndróm ako reálny spúšťač problémov. Niektoré ženy roky chodili na terapie a tie im nepomohli, lebo sa ignorovala trauma potratu. Keď žena pomenuje traumu potratu, môže začať ozdravný proces,“ tvrdí Obšajsníková.

Dôležitou je podľa nej aj opora, ktorú žena cíti v rodine: „Z našej skúsenosti na osemdesiat percent stojí za rozhodnutím ženy ísť na potrat chýbajúca podpora zo strany jej partnera či manžela. Tehotenstvo bolo v týchto prípadoch neplánované a ženy nám opisujú, že vtedy sa im potrat zdal ako jediné možné riešenie, nevideli iné východisko. Tiež uverili myšlienke, že majú svoje reprodukčné právo…. S odstupom času to veľmi ľutujú.“

Súčasťou ich programu je aj kňaz. Keď sa na to reportérka opýtala, Obšajsníková jeho prítomnosť vysvetlila tým, že „niektoré ženy majú tendenciu opakovane sa spovedať, lebo neodpustili samy sebe a neprešli procesom uzdravenia. Kňaz im podáva pomocnú ruku na ceste k Bohu a „späť do Cirkvi“. Počas tohto víkendového programu je dôležité, aby došlo k zmiereniu medzi ženou, dieťaťom a Bohom. To je cieľom postabortívneho uzdravenia.“

Riešte situáciu na hranici EÚ, vyzývajú laureátky Nobelovej ceny

Štyri laureátky Nobelovej ceny za literatúru, Sviatlana Alexijevičová z Bieloruska, Elfriede Jelineková z Rakúska, Herta Müllerová, ktorá je narodená v Rumunsku a v súčasnosti pôsobí v Nemecku, a Olga Tokarczuková z Poľska, apelovali na Radu Európy a Európsky parlament, aby iniciovali opatrenia namierené proti „humanitárnej katastrofe“, ktorá sa odohráva na hraniciach Poľska s Bieloruskom. Informoval o tom poľský denník Gazeta Wyborcza.

Laureátky Nobelovej ceny príslušné orgány žiadajú o to, aby od tragédie „neodvracali oči“.

Táto výzva sa objavila na weboch v čase, keď sa k hraniciam Bieloruska s Poľskom priblížil z bieloruského územia veľký dav migrantov. Na tomto území sa už môže v súčasnosti nachádzať niekoľko tisíc migrantov.

Zo záznamov, ktorými médiá disponujú, je zjavné, že migrantov sprevádzajú a koordinujú „vojaci a dôstojníci bieloruskej pohraničnej stráže“. Poľská vláda a Európska únia tvrdia, že ide o organizovanú akciu bieloruskej vlády, ktorá má byť vendetou za sankcie Západu uvalené na Bielorusko v súvislosti s prezidentskými voľbami, pravdepodobne sfalšovanými, brutálnym potlačením následných protestov a prenasledovaním bieloruskej opozície. Cieľom tejto akcie má byť destabilizácia západného bloku.