Krása výchovy Rodina

Dieťa v materskej škole (druhá časť)

Zdroj: Pexels - A. Dummer

Vstúpme do materskej školy, aby sme spoznali jedinečnú skúsenosť, ktorú deti môžu prežívať. Vďaka nej sa stávajú čoraz viac samostatnejšími a otvorenými pre vzťah s inými. Materská škola reaguje na potreby dieťaťa osobitým spôsobom, zážitkom, ktorý je jedinečný, pretože prebieha v skupine a za prítomnosti pedagógov.

V prvej časti sme hovorili o dôvere, začlenení sa dieťaťa a pocite istoty. V tejto druhej časti sa budeme zaoberať oblasťami, na ktoré sa materská škola zameriava:

1. podporiť u dieťaťa autonómnosť

2. rozširovať jeho svet vzťahov

3. rozvíjať jeho slovnú zásobu.

 

1. podpora autonómnosti dieťaťa

Samostatnosť je pre dieťa úžasný úspech: učí sa konať samostatne a vníma všetky výhody, ktoré sa spájajú s jeho autonómnosťou. Dieťa prejavuje vôľu robiť veci samostatne: keď je postavené do pozície konať takýmto spôsobom, neutiahne sa a vie sa dobre chopiť priestoru, ktorý má k dispozícii: otvára zásuvky (ak nie sú preňho príliš vysoko), nadvihuje koberce (ak nie sú príliš ťažké), zaujíma sa o materiál (zisťuje, či je pútavý, či nie je polámaný alebo škaredý…).
Dieťa teda dokáže dobre reagovať na požiadavky dospelých, ak má na to vytvorené vhodné podmienky. Len ťažko sa naučí dobre koordinovať svoje pohyby, ak nemá priestor voľne behať, rovnako sa nebude môcť dobre oboznámiť s predmetmi, ak sa ich nebude môcť dotýkať a obzrieť si ich zblízka.

Každý vzťah zároveň spochybňuje egocentrizmus, ktorým je dieťa preniknuté.

Miesta v škôlke, kde sa veci nezdajú byť na poriadku, no predsa je všetko na svojom mieste, sú pre dieťa nesmierne podnetné: výchovné oko pedagóga vidí skôr šikovné ruky maľujúcich detí, než farby usporiadané v nespočetných nádobách, netrápia ho kriedy porozhadzované po zemi, ale vníma tvorivo pofarbené dlaždice, jeho pohľad sa nezastaví pri listoch, lepidlách a nožniciach roztrúsených po stole, ale docení deti, ktoré pracujú na svojich výtvoroch…

Samostatnosť, ktorej je dieťa schopné, sa týka aj schopnosti ovládať základné hygienické a sebaobslužné činnosti – dieťa je bez plienky, dokáže používať príbor pri stole, vie si obuť prezuvky, spolupracuje pri obliekaní či čistení nosa a tak ďalej.
Ak je dieťa pri osvojovaní si vyššie spomenutých návykov lenivé, je to väčšinou preto, že nemalo vytvorené stimulujúce podmienky na to, aby slobodne skúmalo priestor. Vždy platí, že každé dieťa má svoj osobný fyzický a kognitívny vývin. Nie všetky deti sú rovnako zrelé, ich vývin môže byť síce lineárny, ale pomalší ako u ich rovesníkov. Môžu sa vyskytnúť aj prípady oneskorenia v autonómii v dôsledku genetických problémov: pre tieto deti je potrebná cielenejšia intervencia so špeciálnym výchovno-vzdelávacím prístupom.

2. svet vzťahov

Život je vzťah a v škôlke je veľa príležitostí na vytváranie vzťahov. Tak ako dieťa túži po vzťahu s rovesníkmi, tak sa ho aj obáva: každé stretnutie so sebou prináša radosť z možnosti byť spolu, spoluúčasť na hre a objavoch, podporu zvládať to, čo vyvoláva obavy, poznávanie seba samého očami druhého.

Každý vzťah zároveň spochybňuje egocentrizmus, ktorým je dieťa preniknuté: jeho videnie seba samého ako subjektu, ktorý je stredom sveta, sa otrasie, keď sa niekto iný postaví na rovnakú úroveň a žiada o rovnakú pozornosť. Blízkosť druhého nevyhnutne vedie ku konfliktu a niekedy môže vyvolávať pocit frustrácie. Iný kamarát či kamarátka zo škôlky v rovnakom veku však časom dieťaťu pomôže prekonať individualizmus, a tak postupne pochopí potreby a túžby druhého a naučí sa rešpektovať jeho časy a postoje.

Piaget, veľký francúzsky psychológ zvykol hovoriť, že „hra je potravou pre myseľ“.

Ďalšou významnou skúsenosťou pre dieťa je hra. Piaget, veľký francúzsky psychológ zvykol hovoriť, že „hra je potravou pre myseľ“. Na začiatku skúsenosti v materskej škole prebieha hra dieťaťa paralelne s hrou jeho rovesníkov. Hoci môžeme byť svedkami situácií, keď sa niekoľko detí venuje rovnakej činnosti na tom istom mieste, v skutočnosti však ide o hry, ktoré prebiehajú nezávisle. Prítomnosť iného spolužiaka dodáva dieťaťu pocit väčšej istoty aj pri vlastnej hre. Sledovaním a napodobňovaním činnosti rovesníka môže dieťa zvyšovať svoje zručnosti, rozvíjať tvorivé myslenie, nájsť impulz vymyslieť niečo nové. Postupným dozrievaním a nadobúdaním skúseností si dieťa začína vytvárať hravý vzťah stále väčšej spolupráce.

A čo ak sa deti pri hre hádajú?

Celkom určite existujú situácie, pri ktorých deti prechádzajú od spoločnej hry k nezhodám alebo až ku konfliktom. Možnosť konfrontácie medzi rovesníkmi pomáha dieťaťu objaviť svoj emocionálny svet a svet jeho partnera, stavia ho do okolností, keď sa učí odhadnúť vlastné reakcie a dôsledky na jeho správanie.
Pravdou je, že konflikt je pre deti mimoriadne zdravý, viac ako si dospelí myslia; ak je konflikt vyjadrený otvorene slovom, ktoré dokáže prejaviť vlastnú vôľu v nesúhlase s vôľou druhého, dieťa sa ho postupne môže naučiť zvládať a nájsť spôsob, ako ho vyriešiť bez potretia vlastného pohľadu či ponižovania druhého.
Vo vzťahoch so spolužiakmi v triede sa tak dieťa učí zotrvať v konflikte bez toho, aby malo neustále vedľa seba dospelého, ktorý ho vždy „zachráni“ pred ťažkosťami a neumožní mu precítiť prežívané emócie alebo sa usilovať nachádzať stratégie riešenia konfliktu.

Konflikt je pre deti mimoriadne zdravý, viac ako si dospelí myslia.

V škôlke niekedy vzniknú vzťahy, ktoré pretrvajú po celý život: na základe toho vieme, že dieťa, dokonca aj veľmi malé, vie, ako vstúpiť do zmysluplných vzťahov, ako zaujať prosociálny postoj a dokáže sa aj samo rozhodnúť, s kým strávi čas.

3. rozvoj slovnej zásoby

Interakcia s rovesníkmi podporuje lexikálny vývin dieťaťa, a to prostredníctvom osvojenia si mnohých nových slov a zvnútornenia svojských výrazov a spôsobov vyjadrovania.
V tejto súvislosti je dôležité, akými výrazovými prostriedkami rodičia a vychovávatelia obohacujú jazyk dieťaťa. Žiaľ, niekedy sa stáva, že aj malé deti si osvojili vulgárny a nesprávny jazyk, pretože napodobňovali to, čo počuli v rodine. Dospelí by mali mať veľkú citlivosť a mali by sa naučiť rešpektovať to, čo si srdce dieťaťa žiada: milovať deti inteligentným a nezištným spôsobom.

Prečítajte si tiež:

Dieťa v materskej škole (prvá časť)

 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

V boji proti úzkosti pomáha, ak deti zameriame na prítomnosť

Veronika Rendeková

Novorodenca v rodine môže niektoré z detí vnímať ako „votrelca“, hovorí psychologička

Lucie Kotková

Ako hovoriť s deťmi o vojne?

Andrea De Angelis

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies