Spoločnosť Zahraničie

COP26: Posledná výzva na záchranu planéty

Glasgow. Zdroj: unsplash.com/Adam Marikar

V Glasgowe sa začala konferencia Organizácie Spojených národov o zmene klímy. O aký samit ide a aké sú jeho ciele?

Spojené kráľovstvo spolu s Talianskom hostí 26. ročník globálneho klimatického samitu, iniciatívu, vďaka ktorej Organizácia Spojených národov (OSN) už takmer tridsať rokov združuje takmer všetky svoje členské štáty na konferencii zmluvných strán (COP), aby sa zaoberali problémom klimatických zmien. Tento rok sa samit koná v škótskom meste Glasgow, ktorému predsedá Spojené kráľovstvo s Talianskom. Konferencia bolo pôvodne plánovaná na rok 2020, ale vzhľadom na pandémiu COVID-19 sa odložila o jeden rok.

Väčšina odborníkov sa zhoduje v zdôrazňovaní mimoriadnej a naliehavej povahy COP26, vzhľadom na výskyt čoraz nepriaznivejších klimatických situácií a prírodných katastrof. V priebehu dvanástich dní rokovaní sa k nim pripájajú zástupcovia vlád, tisíce podnikateľov a občanov. Výzvou nie je len dosiahnuť ambiciózne, ale dosiahnuteľné dohody v boji proti globálnemu otepľovaniu, ale aj nájsť novú rovnováhu spolupráce na medzinárodnej úrovni. Zo samitu G20 v Ríme, na ktorom sa stretli hlavy štátov a vlád dvadsiatich hlavných svetových ekonomík, bolo na konferenciu COP26 v Glasgowe doslova „na krok“.

COP21 sa konala v Paríži v roku 2015, kde všetky zúčastnené krajiny po prvýkrát dosiahli dnes už slávnu Parížsku dohodu, v ktorej sa zaviazali spolupracovať na udržaní globálneho otepľovania výrazne pod úrovňou 2 stupňov, s cieľom obmedziť ho na 1,5 stupňa. Zúčastnené krajiny sa okrem toho zaviazali prispôsobiť sa vplyvom zmeny klímy a zmobilizovať potrebné finančné prostriedky na dosiahnutie týchto cieľov.

V klíme nemôžeme rozlišovať medzi vinnými a nevinnými krajinami.

Indický premiér Naréndra Módí v Glasgowe vyhlásil, že jeho krajina zaostáva. „Do roku 2070 dosiahne India cieľ nulových emisií,“ povedal prítomným lídrom na stretnutí. Tvárou v tvár snahe brzdiť spoločné snahy, ktoré prichádzali zo strany Číny a ďalších štátov, taliansky premiér Draghi povedal rázne nie stretu, pričom uviedol, že „v klíme nemôžeme rozlišovať medzi vinnými a nevinnými krajinami“. Podľa Draghiho v každom prípade existuje spoločná vôľa angažovať sa pre životné prostredie, a konflikt by len zabránil spoločnému napredovaniu.

blank
Prezidentka Zuzana Čaputová rokovala v Glasgowe aj s britským princom Charlesom. Foto: Kancelária prezidenta SR

Na konferencii vystúpila s príhovorom aj prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Samit v Glasgowe je podľa nej pre planétu rozhodujúci. „Potrebujeme zintenzívniť naše úsilie znížiť emisie a zmierniť následky klimatickej krízy. Ak v tomto zlyháme, na ďalších konferenciách budeme diskutovať už len o nezvratnej devastácii našej planéty a jej biotopoch. Takémuto scenáru sa ešte stále dá vyhnúť, zatiaľ to však vyzerá, že zlyhávame v tom, aby sme mu zabránili,” vyhlásila Čaputová. Dodala, že parížske záväzky musíme premeniť na reálny a kredibilný pokles emisií CO2. „Každý z nás má svoju vlastnú cestu rozvoja a odlišné východiskové pozície, ale spája nás jeden spoločný cieľ: zachrániť našu planétu. Konajme podľa tohto cieľa,” vyzvala prítomných.

Spája nás jeden spoločný cieľ: zachrániť našu planétu.

Podľa Parížskej dohody sa každá signatárska krajina zaviazala vytvoriť národný plán s uvedením rozsahu zníženia svojich emisií, nazývaný Nationally Determined Contribution (Národne definovaný príspevok), pričom súhlasila s tým, že každých päť rokov predloží aktualizovaný plán, ktorý bude odrážať jej najvyššie možné ambície v danom čase.

Žiaľ, záväzky prijaté na Parížskom samite nestačia na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa a odhadovaný termín dosiahnutia tohto cieľa sa blíži: je ním rok 2030. Ďalšie škody by už boli neodstrániteľné.

Vo všeobecnosti platí, že kým Európska únia (EÚ) a Spojené štáty americké (USA) sa zhodujú na potrebe rapídne znížiť emisie CO2, krajiny ako Čína, India, Indonézia či Mexiko sú oveľa opatrnejšie. Pozoruhodným príkladom bolo zasadnutie G20 pre životné prostredie v Neapole 23. júla, kde sa v záverečnom komuniké zamlčala dohoda o zrušení používania uhlia do roku 2025 a o potrebe obmedziť emisie na hodnotu kompatibilnú so zvýšením teploty na maximálne 1,5 stupňa.

Už takmer dvadsaťpäť rokov je zrejmé, že viaceré rozvojové krajiny, hoci si uvedomujú dôležitosť problému a plne chápu nebezpečenstvo, ktoré predstavuje zmena klímy, sa zdráhajú prijať opatrenia, ktoré sú vnímané ako škodlivé pre ich hospodársky rozvoj, a nemajú v úmysle prijať záväzky porovnateľné so záväzkami EÚ a USA, ktoré nesú historickú zodpovednosť za globálne otepľovanie.

Napriek tomu podľa správy Organizácie Spojených národov, aj keby bola Parížska dohoda rešpektovaná, nestačilo by to na účinný boj proti klimatickým zmenám a do roku 2100 by bola planéta stále o 2,7 stupňa teplejšia ako v predindustriálnej dobe. Na Zemi teplejšej o 2 stupne by boli vlny horúčav, ktoré sa doteraz považovali za výnimočné, každý rok 14-krát pravdepodobnejšie, zdvojnásobili by sa suchá alebo záplavy, prírodné katastrofy a spôsobili by nový exodus environmentálnych utečencov s následkami, ktoré už teraz všetci vnímame.

Zdroje: Città Nuova, Kancelária prezidenta SR

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Ivan Mikloš: Ak by Západ prestal dovážať ruský plyn a ropu, Rusko by si nemohlo dovoliť financovať vojnu

Mária Kostyálová

Výber NM: Zelenskyj sa rozprával s pápežom. Chcel by, aby sa František stal prostredníkom pri rokovaní

Michal Lukáč

Výber NM: Je to morálna autorita, povedal premiér Heger po stretnutí s pápežom

Michal Lukáč

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies