Spotrebný život sa môže odzrkadliť v niekoľkých smeroch. Zo všetkého potrebujeme vyťažiť čo najviac. A tak je to často aj s pôdou, pričom si neuvedomujeme, čo môžeme stratiť. Napríklad o takých 40 rokov môžeme prísť o úrodnú pôdu. Práve nad týmto sa zamýšľala aj podnikateľka z Argentíny, ktorá sa rozhodla konať. Vždy snívala o podniknutí krokov v boji proti problémom súvisiacich s poľnohospodárskou výrobou, ochranou životného prostredia a prerozdeľovaním zdrojov. Dnes má spoločne s ďalšími mladými podnikateľmi farmu, ktorá učí ďalších poľnohospodárov obrábať pôdu udržateľným spôsobom. A popritom majú mladí podnikatelia aj ďalší cieľ – boj proti hladu v daných oblastiach.
Len 29-ročná argentínska podnikateľka Maria Virginia Solis Wahnish je spoluzakladateľka a generálna riaditeľka spoločnosti Matera, ktorá spolupracuje priamo s malými výrobcami tradičného argentínskeho nápoja „Yerba Maté“ a predáva ho do USA. Patrí do projektu Ekonomiky spoločenstva, ktorý navrhuje alternatívny spôsob chápania ekonómie založený na hodnotách spoločenstva, odplaty a reciprocity. „Moja rodina pracuje v poľnohospodárskej výrobe. Vždy som cítila, už od detstva, nejakú tú výzvu spolupracovať s pestovateľmi, aby sme priniesli zmenu v spoločnosti. Zmenu, ktorá by začala na Zemi,“ hovorí mladá podnikateľka.
Odhaduje sa, že ľudstvo má ešte asi 40 rokov, kým pôda, ktorá sa dnes používa na kultiváciu, prestane byť úrodná.
„Odhaduje sa, že ľudstvo má ešte asi 40 rokov, kým pôda, ktorá sa dnes používa na kultiváciu, prestane byť úrodná. Inými slovami, ak budeme pokračovať v obrábaní pôdy tak ako doteraz, o 40 rokov ju už nebudeme môcť obrábať, aby sme sa uživili,“ hovorí Maria Virginia. A tak ona a spolu s ňou 10 ďalších mladých ľudí založili v boji proti dezertifikácii pôdy spoločnosť The Farm of Francesco. A čo vlastne znamená dezertifikácia? Je to proces degradácie územia na púštnu, polopúštnu (alebo podobne vyzerajúcu) a na vodu chudobnú oblasť. Tento proces môžu spôsobiť rôzne globálne a klimatické javy.
Bez sterilnej a udržateľnej pôdy
Podľa Argentínčanky existujú metódy, ktoré umožňujú obrábať pôdu udržateľným spôsobom bez toho, aby bola sterilná, ale väčšina farmárov tieto metódy nepozná. Myšlienka spočíva vo vytvorení prostredia, v ktorom sa výrobcovia môžu naučiť tieto praktiky. „Rozhodli sme sa spustiť dve demo farmy, to znamená pilotné farmy, v Nigérii a Brazílii. Na týchto farmách aplikujeme regeneratívne poľnohospodárstvo a zároveň učíme túto metódu ďalších malých výrobcov,“ pokračuje vo vysvetľovaní.
Maria Virginia mala vo svojich snoch jasno odjakživa. „Snívala som o systéme, ktorý podporuje spoluprácu na globálnej úrovni, ale nestráca zo zreteľa lokálny rozmer – v skutočnosti ide o systém, ktorý kladie ľudskú osobu do centra pozornosti,“ približuje svoje presvedčenie. Mladá Argentínčanka mala možnosť počas prvého ročníka EoF – v rámci workshopov – stretnúť ďalších nadšencov v jej veku, ktorí si rovnako osvojili jej nápady a otázky. A tak začali hľadať odpovede spoločne.
Farma má ambiciózne ciele. Do roku 2030 chce vybudovať 250 demo fariem, z ktorých každá by mala vytvoriť minimálne 50-tisíc hektárov obnovenej pôdy. Tento „rozmer“ môže ďalej ovplyvniť 10-tisíc mladých ľudí a ich komunity.
Zbierka a adoptovanie pôdy
Na svojej stránke sa preto rozhodli spustiť zbierku, aby mohli vytvoriť počiatočný kapitál. A dali možnosť všetkým, aby si mohli za pár dolárov osvojiť kúsok pôdy – symbolicky. Tento meter štvorcový bude „umiestnený“ v niektorej z rozvojových krajín. „Darovaním 10 dolárov si môže človek adoptovať a pomôcť pri regenerácii jedného štvorcového metra pôdy, ktorá bude slúžiť na pestovanie potravín, regeneráciu pôdy a bude mať vplyv na život miestnej komunity.“
Boj proti hladu
Najskôr je nevyhnutné uspokojiť nutričné potreby ľudí, ktorí žijú v danej oblasti.
„Ďalším základným pilierom našej spoločnosti je boj proti hladu. Uvedomili sme si, že v krajinách, kde sú malí alebo strední pestovatelia, sú aj vážne problémy s výživou,“ hovorí ďalej Maria Virginia. A pýta sa, prečo sa teda neuistiť, že vyrobené jedlo pomôže živiť miestnu komunitu? Takto sa zrodila myšlienka navrhnúť „demo farmy“ s využitím princípov permakultúry. Najskôr je nevyhnutné uspokojiť nutričné potreby ľudí, ktorí žijú v danej oblasti.
Mladí podnikatelia sú odhodlaní pokračovať aj v rámci odborného vzdelávania – chcú pracovať s ďalšími mladými, ktorých môžu priviesť k tomuto mysleniu, a ukázať im, ako sa dá dosiahnuť potravinová sebestačnosť a vytvoriť udržateľné živobytie pre rodiny.
Zero Hunger (Nulový hlad) je druhým cieľom pre trvalo udržateľný rozvoj v rámci „Agendy 2030“ a farma z nej urobila základný pilier svojho podnikania.
Zdroje: www.francescofarm.com. www.edc-online.org
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.