„Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“ (Mt 5, 9)
Matúšovo evanjelium písal kresťan pochádzajúci z vtedajšieho židovského prostredia, takže obsahuje množstvo výrazov, ktoré sú typické pre túto kultúrnu a náboženskú tradíciu.
Piata kapitola predstavuje Ježiša ako nového Mojžiša, ktorý vystúpil na vrch, aby ohlásil najhlbšiu podstatu Božieho zákona: prikázanie lásky. Aby dodal svojmu učeniu slávnostný ráz, evanjelium opisuje, že sa posadil, čiže zaujal pozíciu učiteľa.
A nielen to: Ježiš aj ako prvý dosvedčuje to, čo ohlasuje. Výrazne to vystupuje do popredia, keď vyslovuje blahoslavenstvá, ktoré predstavujú jeho celoživotný program. V nich sa ukazuje radikálnosť kresťanskej lásky a jej plody, čiže požehnanie a plnosť radosti. Sú to skutočne blahoslavenstvá.
„Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“
V Biblii pokoj, po hebrejsky shalom (šalom), označuje stav harmónie človeka so samým sebou, s Bohom a so svojím okolím, ešte aj dnes sa medzi ľuďmi používa ako pozdrav, ako prianie naplneného života. Pokoj je v prvom rade Božím darom, závisí však aj od našej odozvy.
Spomedzi všetkých blahoslavenstiev vyznieva práve toto ako najaktívnejšie, vyzýva nás zanechať ľahostajnosť, nevšímavosť a stať sa budovateľmi súladu – počnúc nami samotnými a naším okolím a zapojiť do toho svoj um, srdce aj ruky. Vyžaduje vôľu postarať sa o druhých, liečiť osobné aj spoločenské rany a traumy vyvolávané egoizmom, ktorý rozdeľuje, podporovať akékoľvek úsilie, ktoré ide v tomto smere.
Tak ako Ježiš, Boží Syn, ktorý naplnil svoje poslanie, keď dal na kríži svoj život za obnovenie spojenia medzi ľuďmi a Otcom a za prinavrátenie bratstva na zem. Preto ktokoľvek, kto je budovateľom pokoja, podobá sa Ježišovi, a tak ako on, je Božím synom.
„Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“
Kráčajúc v Ježišových šľapajach, aj my môžeme každý deň premeniť na „deň pokoja“, v ktorom ustanú každodenné malé či veľké súboje, ktoré deň čo deň prebiehajú okolo nás. Pre uskutočnenie tohto sna je dôležité, aby sme budovali siete priateľstiev a solidarity, ponúkali svoju pomoc, no vedeli ju aj prijať.
Ako nám porozprávali Denisa a Alexander: „Keď sme sa spoznali, bolo nám spolu dobre. Vzali sme sa a začiatky boli krásne, aj vďaka narodeným deťom. Ako plynul čas, začali sa striedať výšky aj pády; neboli sme schopní viesť spolu žiadny rozhovor, akákoľvek téma bola podnetom na nepretržitú výmenu názorov. Rozhodli sme sa, že zostaneme spolu, no naďalej sme upadali do rovnakých chýb, výčitiek a svárov. Jedného dňa nám istí manželia navrhli účasť na programe zameranom na pomoc párom v ťažkostiach1. Stretli sme tam nielen odborne pripravených ľudí, ale jednu „rodinu rodín“, s nimi sme sa podelili o naše problémy a už sme neboli sami! Zažalo sa svetielko, no to bol len prvý krok. Keď sme už boli naspäť doma, vôbec to nebolo ľahké a občas ešte prichádzajú pády. Veľmi nám pomáha mať skutočne záujem jeden o druhého a byť schopní začínať znova a tiež udržiavanie kontaktu s týmito novými známymi, a tak napredujeme spoločne.
„Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“
„Ježišov pokoj – ako hovorí Chiara Lubichová – od nás vyžaduje mať nové srdce a nové oči, aby sme milovali a vo všetkých videli ďalších kandidátov univerzálneho bratstva.“
Dodáva tiež: „Môžeme si položiť otázku: ,Aj v hašterivých susedoch z nášho bloku? Aj v kolegoch v práci, ktorí mi hádžu polená pod nohy? Aj v zástancoch inej politickej strany alebo mužstva nášho odvekého rivala? Dokonca aj u ľudí iného náboženského vyznania alebo národnosti, než je tá moja?‘ Áno, každý je môj brat a sestra. Pokoj sa začína práve tu, vo vzťahu, ktorý viem nadviazať s každým svojím blížnym. Igino Giordani napísal: ,Zlo sa rodí v srdci človeka, (…) aby sme odstránili nebezpečenstvo vojny, musíme odstrániť ducha agresie, využívania a egoizmu, z ktorého vojna pochádza: musíme obnoviť svedomie.‘2 Svet sa zmení, ak sa zmeníme my a (…) budeme dávať do popredia predovšetkým to, čo nás spája. Tak môžeme prispievať k vytváraniu novej mentality pokoja a spoločne pracovať pre dobro ľudstva. (…) Nakoniec totiž zvíťazí láska, pretože je silnejšia ako čokoľvek iné. Skúsme tento mesiac žiť takto, buďme kvasom pre novú kultúru pokoja a spravodlivosti. Uvidíme, ako sa v nás a okolo nás rodí nové ľudstvo.“3
1 Porov. 10 anni di „Percorsi di luce“ na https://www.focolare.org/famiglienuove.
2 Igino Giordani, L’inutilità della guerra, Rím 20032, s. 111.
3 Chiara Lubichová, Slovo života, január 2004, tamtiež, Parole di Vita, spracoval Fabio Ciardi (Opere di Chiara Lubich 5; Città Nuova, Rím 2017), s. 709-712.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.