Líbya, ako aj hranica medzi USA a Mexikom sú stále miestami mučenia a násilia voči migrantom. Práve z líbyjského pobrežia utečenci vyrážajú na svoju cestu a zo záberov, ktoré sa k nám dostali, vieme, že aj Haiťania žijú na hranici USA v neľudských podmienkach.
Správa OSN o Líbyi znie ako napomínanie za migračnú politiku. Väzenské tábory v Líbyi, čo by kameňom dohodil od jednej z európskych krajín, sú miestom zločinu, „mučenia, extrémneho násilia, sexuálneho zneužívania a obmedzeného prístupu k jedlu, vode, hygiene a lekárskej starostlivosti, v niektorých prípadoch s následkom smrti alebo zranenia“. Líbya je predsieňou námorných plavieb a vylodení, ktoré sú pod tlakom politických síl čoraz spornejšie.
Otázka migrantov sa pre nacionalistickú politiku všade zľahčuje.
Od talianskej vlády neustále vychádzajú výzvy na spoluprácu, ktorá by do logiky partnerstva zapojila všetky európske štáty. Ministerka vnútra Talianskej republiky Luciana Lamorgeseová pred niekoľkými mesiacmi hovorila o dvojkoľajnom projekte: na jednej strane opatrenia proti obchodovaniu s ľuďmi, na druhej strane rozvojové projekty, ktoré by zohľadňovali novú medzikultúrnu realitu, ktorou Európa žije už desaťročia, ale zároveň by garantovali dodržiavanie ľudských práv. Európske štáty však napredujú pomalými krokmi. Zaznieva viac slov než konkrétnych činov. Taliansko zostáva v tomto zápase samo. A otázka migrantov sa pre nacionalistickú politiku všade zľahčuje: taký je Orbánov prístup a nielen jeho.
Za oceánom pozorujeme rozhodnutie prezidenta Joea Bidena zatlačiť prisťahovalcov späť na hranicu alebo ich vrátiť späť do ich krajiny. Haiťania utekajúci zo svojej krajiny, utláčaní chudobou, neľudskými životnými podmienkami a hladom a napokon aj katastrofálnym zemetrasením zo 14. augusta, sa sústreďujú na hraniciach štátu. Na hranice prichádzajú autobusom, ak sa im podarí prejsť, napokon sú deportovaní späť. Situácia nie je pod kontrolou, ukazuje sa mnoho nedostatkov: svet obleteli zábery neplnoletých detí natlačených vo veľkej miestnosti alebo mužov na koňoch šľahajúcich utečencov pri rieke. A tí, čo zostanú, sa stretnú s kolabujúcim systémom.
„Neobmedzujme kríž iba na predmet zbožnosti a o to menej na politický symbol alebo na znak náboženského a sociálneho významu,“ povedal pápež.
Európa zápasí a USA majú problémy. Pápež František medzitým na svojej poslednej ceste do Maďarska a na Slovensko varuje pred anomálnym používaním kríža ako kresťanského symbolu v kombinácii s politikou a rozhodnutiami, ktoré s kresťanstvom nemajú nič spoločné. „Neobmedzujme kríž iba na predmet zbožnosti a o to menej na politický symbol alebo na znak náboženského a sociálneho významu,“ povedal pápež. „Kríž si vyžaduje jasné svedectvo, pretože nechce byť zástavou, ktorú by vystavovali, ale čistým prameňom nového spôsobu života. (…) Svedok, ktorý má kríž v srdci, a nie iba na krku, nevidí nikoho ako nepriateľa, ale všetkých ako bratov a sestry, za ktorých Ježiš dal život.“
Zdroj: Città Nuova
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.