Slovensko Spoločnosť

Pracuje s Rómami na Luníku IX: Vraveli, že neviem, čo hovorím, keď som tvrdil, že zmena je možná. Dnes počúvajú

Práca s ľuďmi z marginalizovaných skupín si veľa ráz vyžaduje celého človeka s plným nasadením a hlavne presvedčením, že táto služba má zmysel. Antoine De Hertogh z organizácie ETP je človek, ktorý, zdá sa, o zmysle svojej práce nikdy nezapochyboval. Vždy totiž veril, že zmena je možná, a ako sám hovorí, snaží sa o tom presviedčať aj pochybovačov vo svojom okolí.

Na Slovensko pricestoval pred takmer pätnástimi rokmi, a hoci sa zo začiatku venoval úplne inej činnosti, nakoniec sa rozhodol, že svoje schopnosti a úsilie investuje do práce s deťmi a mládežou na okraji spoločnosti. Dnes pracuje na Luníku IX, kde je okrem voľnočasových a vzdelávacích aktivít zodpovedný aj za projekt výstavby domov pre miestne rodiny. 

V rozhovore pre nm.sk prezradil:

  • kde všade funguje ich organizácia ETP a ako sa konkrétne snaží pomáhať v boji proti chudobe
  • ako vníma názory majority, pokiaľ ide o príčiny a riešenia generačnej chudoby na Slovensku
  • do akej miery si podľa neho všímame prácu inštitúcií a organizácií, ktoré sa snažia problémy chudoby riešiť
  • ako vyzerá projekt výstavby na Luníku IX a prečo v ňom miestni nedostanú nič zadarmo

Ako sa v ETP snažíte riešiť problém chudoby ľudí na okraji spoločnosti?

V našej organizácii nechceme riešiť len jeden problém. Vieme, že to nefunguje, a preto sa na celú problematiku snažíme pozerať globálne. Našou víziou je v prvom rade komplexné riešenie generačnej chudoby. Tá má niekoľko oblastí, ako je bývanie, zdravie, vzdelanie, práca, rodinné vzťahy a tak ďalej, na ktorých treba pracovať súčasne.

Od toho sa odvíjajú aj naše projekty. Zameriavame sa na vzdelávanie, snažíme sa o zlepšovanie bývania i o poskytovanie pracovných príležitostí. Nezabúdame ani na staršiu generáciu a venujeme sa aj mentorovaniu detí a mládeže.

Pôsobíte vo Veľkej Ide, v Starej Ľubovni a najnovšie aj na Luníku IX. Aký máte dosah, koľko ľudí už malo možnosť spoznať vašu prácu?

Myslím, že sú to stovky až tisíce ľudí. Ide predovšetkým o deti a mladých, ktorých sme už našimi aktivitami zasiahli. Mnohí z nich sa na našich aktivitách, krúžkoch a programoch zúčastňujú pravidelne.

Spolupracujete aj s dobrovoľníkmi?

Áno, okrem trinástich interných zamestnancov máme približne päťdesiat externých spolupracovníkov a navyše ešte dobrovoľníkov, ktorí nám pomáhajú napríklad s online alebo lokálnym mentorovaním.

blank

Čo je cieľom takejto formy sprevádzania?

Cieľom je pomôcť deťom a mladým zo znevýhodneného prostredia, aby si dokončili základnú a minimálne aspoň strednú školu. Je to náročná práca, pretože dobrý mentor musí na ceste za týmto cieľom vedieť reagovať na individuálne potreby a záujmy jednotlivca.

Ja sa mentorovaniu venujem už niekoľko rokov. V minulosti som mal na starosti dvoch mladých chlapcov. Jeden z nich zmaturoval pred rokom a už je u nás zamestnaný ako asistent v komunitnom centre. Aj dnes, ak má nejaké pochybnosti, rád sa príde poradiť. Druhý vycestoval za prácou do zahraničia.

Poznáte to teda z vlastnej skúsenosti. Ako to spätne hodnotíte?

Boli a sú obdobia, keď to ide ľahko a potom zase ťažšie. Často to závisí od sily motivácie, nastavenia a nálady na oboch stranách. Niekoľko ráz som mal možnosť vypočuť si reakcie mladých, ako oni prežívali ten čas, keď som ich sprevádzal.

Zostal som milo prekvapený, keď povedali, ako pozitívne vnímali tie obdobia, ktoré sa mne, naopak, zdali veľmi náročné. Veľmi ma to vtedy povzbudilo. Zistil som, že to vnímanie na oboch stranách môže byť naozaj veľmi odlišné.

Určite sa často stretávate s rôznymi reakciami, pokiaľ ide o príčiny a riešenia generačnej chudoby u nás. Ako ich vnímate?

Niektorí, s ktorými sa o tejto problematike rozprávam, zmenia po stretnutí názor. Potom je tu, žiaľ, stále veľa ľudí, ktorí sa držia stereotypov, hovoria síce, že nie sú rasisti, ale skutočnosť je iná. Majú mnohé predsudky, ale reálne o danej téme nič nevedia. Stačí im, že niekde niečo počuli, prípadne sa nechali ovplyvniť prvým dojmom.

Ako sa snažíte proti týmto predsudkom bojovať?

Ja sa stále usilujem najmä o to, aby ľudia videli na druhej strane konkrétneho človeka, s ktorým sa dá porozprávať a vychádzať. Keď som prišiel na Slovensko, zistil som, že toto je téma, ktorá je často na stole, o ktorej sa veľa hovorí.

Veľakrát som nesúhlasil s názormi Slovákov, ktoré som počul, pretože som vždy veril, že zmena, hoci nie je jednoduchá, je vždy možná. Vtedy mi bolo povedané, že tak hovorím, lebo to nepoznám. Dnes, keďže sa v tejto oblasti pohybujem, mi už málokto povie, že neviem, o čom hovorím. Ich argumenty oproti mojim neobstoja.

Jedna vec je upútať pozornosť jednotlivcov, snažiť sa ovplyvniť ich názor, druhá vec je ovplyvniť mienku väčšiny. Do akej miery si podľa vás na Slovensku všímame prácu a angažovanosť tých, ktorí sa venujú ľuďom na okraji spoločnosti?

To je ťažké povedať, spoločnosť je v tomto stále veľmi rozdelená. Sú tu skupiny ľudí, ktorí vám povedia, že sa nič nedá a nemá zmysel do toho viac investovať. Iní našu prácu veľmi radi podporia a vidia v nej zmysel. Veria, že sa to dá zmeniť.

blankblankblank

 A ako sa to dá zmeniť?

(Ticho) V prvom rade neexistuje jeden jednoduchý recept. Existujú rôzne projekty, ktoré môžu pomôcť. Dôležitá je však spolupráca a správne nastavenie systému tak zdola, ako aj zhora vo verejnej sfére, zo strany mesta i štátu.

Ako konkrétne vyzerá taká spolupráca tam, kde pôsobíte vy?

U nás na Luníku IX, kde pracujem, sa snažíme o spoluprácu s viacerými inštitúciami. Máme dobré vzťahy s miestnou školou, snažíme sa spolupracovať aj s mestskou časťou. Sú tu aj saleziáni, ktorí robia veľmi dobrú robotu. Nie sme s nimi v každodennom kontakte, ale navzájom sa dopĺňame.

Svojou prácou prispieva aj starosta, ktorý sa postaral o vyčistenie sídliska od odpadkov aj o verejné osvetlenie. Mnohí si myslia, že to súvisí najmä s príchodom pápeža, ale pravda je, že takýto pozitívny trend tu bol už aj predtým. Hoci, samozrejme, teraz pri takejto návšteve sa toho spraví a konečne opraví viac.

Ak už spomínate návštevu Svätého Otca, aké reakcie vnímate u ľudí na Luníku a čo podľa vás môže táto návšteva priniesť?

Reakcie sú asi všelijaké. Najviac sa asi tešia deti. Ja len dúfam, že tým, že sa pozornosť prenesie viac na túto problematiku, mnohým ľuďom to pomôže pochopiť, že zmena je možná.

Vráťme sa ešte k vašej práci. Skomplikovala vám ju počas uplynulého roka nejako výrazne aj pandémia?

Pokiaľ ide o vzdelávacie projekty v rámci nášho komunitného centra, tak ten vplyv pandémie sme určite pocítili. Prispôsobili sme sa v tom čase školstvu. Snažili sme sa mať viac aktivít vonku, na ulici. Robili sme streetwork, vymysleli sme cyklistický klub, kde sa dali ľahšie dodržiavať všetky opatrenia. Počas celého obdobia sme sa však usilovali čo najviac zostať v kontakte s ľuďmi.

Okrem komunitného centra však máte na starosti aj jeden špeciálny projekt. Môžete nám ho bližšie predstaviť?

Ide o projekt svojpomocnej výstavby siedmich rodinných domov. Prvý dom bude slúžiť ako komunitný dom, kde budeme mať hlavne naše vzdelávacie aktivity a zároveň bude poskytovať dočasné bývanie. Na ostatných parcelách postavíme časom bývanie pre šesť rodín.

blank
Počas pandémie založili na Luníku IX cyklistický klub

Čo to v praxi znamená, čo všetko tomu predchádza?

Rodina, ktorá je na tento projekt vybraná, musí začať šetriť. Každý mesiac si odkladá na účet svoje úspory minimálne počas jedného roka. U detí je kontrolovaná školská dochádzka, pozývame ich, aby sa zúčastňovali na našich krúžkoch a aktivitách, pričom sa snažíme zapájať aj rodičov. Po roku vieme požiadať mesto o dlhodobý prenájom pozemku a začína sa riešiť stavebné povolenie. My riešime stavebné úkony a rodinám poskytujeme pôžičku na materiál.

A potom už môže rodina začať stavať?

Áno. S celou výstavbou jej pomáha náš majster, ktorý stavbu naplánuje a zároveň tieto rodiny priučí tomuto remeslu. Je v tom teda zahrnutý ďalší aspekt – pomôcť ľuďom niečo nové sa naučiť, zlepšiť si pozíciu na pracovnom trhu a získať pracovné návyky a prax. Keďže rodinám poskytujeme pôžičku, nie je to nič zadarmo.

Kedy by ste mali začať s touto výstavbou?

Na náš komunitný dom už máme územné rozhodnutie a takisto aj stavebné povolenie. Rovnako už máme dohodnutý pozemok pre prvú rodinu. Prešlo to už mestským zastupiteľstvom a tam už riešime projektové a stavebné povolenie. Dúfame teda, že s výstavbou začneme už teraz v septembri, po návšteve pápeža.

Projekt svojpomocnej výstavby na Luníku IX môžete priebežne sledovať TU.

Foto: archív ETP

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Ivan Mikloš: Ak by Západ prestal dovážať ruský plyn a ropu, Rusko by si nemohlo dovoliť financovať vojnu

Mária Kostyálová

Výber NM: Zelenskyj sa rozprával s pápežom. Chcel by, aby sa František stal prostredníkom pri rokovaní

Michal Lukáč

Výber NM: Je to morálna autorita, povedal premiér Heger po stretnutí s pápežom

Michal Lukáč

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies