Obrázky a mediálne odkazy prichádzajúce z Afganistanu vzbudzujú hrôzu, a tak sa nemožno nevrátiť k intervencii, ktorá bola nesprávna už vo svojich predpokladoch. To, čo sa deje v Afganistane, sa dalo predvídať od samého začiatku operácie, ktorú spustili Spojené štáty a ich spojenci v dôsledku útoku na newyorské dvojičky. Pozrime sa na dôvody.
Terorizmus. Dôvodom pred zásahom zo 7. októbra 2001 bol boj proti al-Káide a terorizmu islamistickej povahy. USA aj so súčasným prezidentom Bidenom tvrdia, že tento cieľ bol do značnej miery dosiahnutý odstránením Usámu bin Ládina v pakistanskom Abbottabade 2. mája 2011 a predovšetkým vypálením rybníka, v ktorom sa pohybovali tisíce potenciálnych teroristov. Tí totiž využívali slobodu pohybu v Afganistane a v kmeňových oblastiach Pakistanu, spočívajúcich v rukách teroristických milícií. Ťažké je vydať v tejto veci konečný rozsudok. Súčasnú situáciu únavy z medzinárodného terorizmu po vzniku ISIS, po sérii útokov v Európe, najmä 13. novembra 2015 vo Francúzsku, je ťažké interpretovať. K celkovému dianiu sa navyše primiešala pandémia, neutíchajúca vojna v Sýrii a situácia v saharskej púšti, ktorá sa vymkla spod kontroly. Až v najbližších rokoch zistíme, či intervencia v Afganistane bola z tohto pohľadu skutočne úspešná.
Hrdý národ. Tak Rusi vo vojne v rokoch 1979 – 1989, ako aj Spojené štáty americké a ich spojenci sa mýlili, keď afganský národ považovali za poddajný. Ak vylúčime Kábul a čiastočne aj veľké mestá ako Herat, kde bol umiestnený taliansky kontingent a kde sa časť obyvateľstva pripojila k západnému spôsobu života, väčšina afganského vidieckeho obyvateľstva tieto zásady života neprijala a zostala pripútaná k vlastnému spôsobu života a k miestnym tradíciám. Možno hovoriť o zaostalom životnom štýle? V istom zmysle áno, do istej miery nie. Západu nie sú tieto chyby cudzie: stačí sa pozrieť na situáciu v Iráne. Mnohí sa aj v tomto prípade domnievajú, že toľko medializovaná menšina, ktorá si osvojila západný štýl života, je väčšinou. No nie je to tak. Drvivá väčšina Afgancov považovala americký zásah za okupáciu.
Ópium. Nikdy netreba zabúdať, že afganská ekonomika je do značnej miery založená na ópiu. V národnom príjme tvorí produkcia ópia asi 40 percent. Tí, čo majú v rukách pestovanie plodiny, z ktorej sa droga extrahuje, sa skôr či neskôr v Kábule dostanú k moci. Okupačné vojská minuli miliardy dolárov, aby dosiahli zmenu a pestovanie iných rastlín nahradilo pestovanie ópia. Nepodarilo sa im však dostať pod kontrolu tie časti územia, kde je produkcia najintenzívnejšia, teda ďaleko od miest. Z klimatického hľadiska snaha o takýto zásah do poľnohospodárstva nebola jednoduchá. Starodávne obyčaje národa vrátane tých poľnohospodárskych nemožno zmeniť násilím, ale vzdelávaním a vytváraním miestneho rozvoja, v každom prípade pozorným na ziskovosť výroby.
Predovšetkým je ťažké viesť vojny bez hlbokých poznatkov o miestnych tradíciách. Americké vojská boli v tomto aspekte stratové, a to je všeobecne známe.
Islam. Táto otázka je najspornejšia. Povedzme, že ide o náboženský prístup. Predpokladalo sa, že silou možno fundamentalistické a spiatočnícke tendencie islamu v regióne zvrátiť, ak imámovia a mulláhovia skončia vo väzení, zavrú sa mešity a aktivity tých, čo zostali otvorené, sa budú kontrolovať. Niektoré výsledky, ako som už spomenul, sa dosiahli vo veľkých mestách, ale taká operácia nemôže byť úspešná vo vidieckych oblastiach. Náboženstvo vo svojej povahe totiž vzdoruje tým, ktorí ho chcú odstrániť alebo zmeniť, zmeny si vyžadujú vzdelanie a výchovu a musia byť v súlade s hlbokým cítením ľudu. Niečo, čo by okupácia USA a ich spojencov nikdy, nikdy nemohla dosiahnuť.
Armáda. Okrem toho sa mi zdá, že na základe afganskej skúsenosti možno povedať, že vojenské operácie, ktoré sú vlastnému národu geograficky a kultúrne príliš vzdialené, dnes už prestávajú byť užitočné, ba dokonca prinášajú výsledky, ktoré sú v rozpore s očakávaniami. Niekoľko amerických generálov svojho času vyjadrilo svoje rozpaky nad spôsobom zásahu, ktorý si vyžiadal nesmierne logistické úsilie, a teda obrovské náklady a príliš veľa mŕtvych. Do USA sa vrátilo 2312 rakiev, čo bolo pre americkú verejnú mienku príliš veľa, rovnako ako 250 000 mŕtvych Afgancov. Príliš veľa pohrebov v Afganistane a mimo neho. Predovšetkým je ťažké viesť vojny bez hlbokých poznatkov o miestnych tradíciách. Americké vojská boli v tomto aspekte stratové, a to je všeobecne známe.
Vzdelávanie a výchova. Spomínam si, ako som v roku 2005 robil rozhovor s riaditeľom školy v utečeneckom tábore v pakistanskom Péšávare. Spolu s ďalšími kolegami, Afgancami a Pakistancami, presvedčil niekoľko tisíc rodín, aby dali svoje deti vzdelávať sa do „laických“ škôl, ktoré neboli v rukách Talibanu alebo iných fanatických náboženských skupín. Povedal mi vtedy: „Potrvá 15 až 20 rokov, kým sa nám formáciou detí a mládeže podarí zo srdca ľudí vykoreniť málo ľudské tradície plné poverčivosti. Potrebné je získať ich súhlas a dospieť k súladu. Ako sa to však dá, keď sa pred nich postavíte so samopalom v ruke?“
Zdroj: Città Nuova
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.