Spravidla pred voľbami sa zvyknú politici predháňať v ponukách nejakých ekonomických „prilepšení“ pre rodiny. Nie že by sa rodinám nezišli so zahraničím porovnateľné benefity sociálnej politiky. Rodiny však potrebujú na plnenie svojich nezastupiteľných funkcií širšie rámcové podmienky, aby mohli byť tým, čím vo svojej podstate sú: najdôležitejšie stavebné prvky spoločnosti. Pozrime sa bližšie na ich vzácny rozvojový potenciál.
Aby mohla ktorákoľvek rodina plniť svoje jedinečné funkcie, najmä vytvárať stabilné osobné spoločenstvo a slúžiť reprodukcii života, musí si zabezpečiť potrebné zdroje obživy a ďalšie nevyhnutné materiálne a nemateriálne životné podmienky na uspokojenie svojich potrieb. Táto skutočnosť vtláča rodine aj ekonomický charakter a znaky ekonomického subjektu:
a) Rodina je významná spotrebná jednotka
Do zložitých trhových vzťahov vstupujú rodiny so svojím dopytom po predmetoch uspokojovania svojich hmotných a kultúrnych potrieb a dopytom po službách. V čase, v jednotlivých životných fázach rodiny, sa štruktúra potrieb a dopytu dynamicky mení. Podľa demografických ukazovateľov, zohľadniac spotrebné špecifiká jednotlivých životných fáz, štruktúra dopytu rodín sa dá pomerne dobre predikovať.
Spotreba rodín dynamizuje ekonomickú reprodukciu: pružná ponuka na trhu spotrebných predmetov rozvíja v rodinách ďalšie potreby. Nové potreby aktivizujú záujem viac pracovať. Vyššie pracovné príjmy vytvárajú vyšší kúpyschopný dopyt a stimulujú rozšírený kolobeh výroby spotrebných výrobkov a služieb.
V tomto kruhu dopytu a ponuky je pre výrobcov vysoko zaujímavá veľkosť rodín, počet detí v rodinách a príjmy rodín. A tiež zodpovednosť otcov a matiek za uspokojovanie potrieb členov rodín. Rodiny sú takto veľmi dôležitým partnerom pre výrobcov aj obchodné reťazce.
b) Rodina je aj produkčná jednotka, s nezanedbateľným dosahom na objem HDP
Vládne predstava, že zodpovednosť rodičov za uspokojenie potrieb členov rodiny sa realizuje získaním peňazí formou podnikateľskej činnosti alebo zamestnaním čím väčšieho počtu členov rodiny. Práce v domácnosti, starostlivosť o deti a o potreby všetkých členov rodiny, ktoré majú –analogicky podľa spoločenskej klasifikácie činnosti – prevažne charakter služieb, sa nepovažujú za ekonomické činnosti. Neprechádzajú trhovým prostredím, nevyčísľujú sa ich náklady ani ceny. Vstupujú však ako významná položka do rodinného rozpočtu ako úspora výdavkov. Ide napríklad o obstarávanie a prípravu potravy, výrobu a ošetrovanie odevov, hygienu, rôzne opravy v domácnostiach.
Tu verejná mienka zohráva často negatívnu úlohu, keď hodnotí prácu ženy v rodine a starostlivosť o deti nižšie ako prácu v zamestnaní. Neplatená práca v rodinách, najmä výchova a starostlivosť o deti, je činnosť, ktorá má pre spoločnosť neoceniteľnú hodnotu. Má reproduktívny charakter: jej výsledkom by mali byť dobre vychované deti. To je hlavný prínos rodín pre spoločnosť. V opačnom prípade, ak rastie počet detí z nefunkčných rodín, spoločnosť stráca tento vzácny ľudský potenciál a navyše musí vynakladať dodatočné náklady na ich sanáciu a na odstraňovanie patologických prejavov v ich správaní.
Podľa analogických činností, ktoré v národnom hospodárstve prechádzajú trhovým prostredím, sa hľadajú rôzne metódy, ako vyčísliť objem tejto vzácnej práce rodičov. Ide nielen o zvýšenie spoločenskej prestíže týchto činností, ale aj o spravodlivé stanovenie výšky prídavkov na deti a rodičovského príspevku a tým o zlepšenie ekonomickej situácie rodín s deťmi.
c) Cez daňový systém sú rodiny zdrojom príjmov pre štátny rozpočet
Deti sú budúcnosťou nielen každej rodiny, ale aj spoločnosti. Dieťa je potenciálny pracovník pre trh práce; dieťa je budúci platca daní spojených s nákupom spotrebných tovarov a daní z pracovných príjmov. Objem získaných daní od občanov, v tom najmä od otcov a matiek, ktorí sú silne motivovaní pracovať pre svoje deti, zvyšuje objem a stabilitu štátneho rozpočtu. Vyvážený štátny rozpočet umožňuje štátnym i neštátnym inštitúciám pokrývať sociálne potreby občanov odkázaných na pomoc a stabilizovať sociálnu rovnováhu spoločnosti.
d) Rodina dynamizuje trh práce, ale deti sú prekážkou…?
Trh práce si nárokuje od mužov a žien, aby pre výkon práce či rekvalifikáciu boli disponibilní v čase a priestore, slobodní od väzieb, aj od rodinných väzieb. Disponibilita pracovníka/pracovníčky v čase aj priestore však môže vážne narúšať jeho/jej rodinné spolužitie. Trh práce odmieta pracovné sily s materskými záväzkami, o otcovských záväzkoch sa spravidla mlčí. A predsa tie záväzky sú v určitom období života dieťaťa nenahraditeľné.
Najmä v dlhodobej časovej perspektíve trh práce vždy potrebuje fyzicky, psychicky a morálne konsolidovanú pracovnú silu, so schopnosťou tvorivej práce a spolupráce a otvorenú pre stále nové poznatky. Prameňom takto pripravenej pracovnej sily je práve vzťahovo stabilná a zdravá rodina.
Trh práce a rodina sú teda objektívne vo vzájomne napätom vzťahu a súčasne sa vzájomne potrebujú. Preto je potrebné hľadať a vytvárať také rámcové a konkrétne podmienky fungovania trhu a také formy správania sa rodín, ktoré by minimalizovali negatívny dosah nárokov trhu práce na rodinné vzťahy a na výchovu detí. Od rodičov to zasa vyžaduje odvahu uprednostniť v ranom veku detí viac času pre deti pred oprávnenými nárokmi na rast životnej úrovne rodiny.
Rodina je teda ohrozená nielen nezamestnanosťou, ale určitým spôsobom aj priveľkou zamestnanosťou rodičov. Je v riziku, že v mene kariéry jedného alebo obidvoch rodičov sa deti môžu vnímať ako prekážka kariéry alebo rastu životnej úrovne. Aj preto máme na Slovensku tak rozšírený model jednodetných rodín. Alebo iný pohľad: deti v škole sú pod tlakom vrstovníkov, aby „mali“ všetko to, čo majú druhí. Ak rodičia nemajú vnútornú hierarchiu hodnôt, ťažko odolávajú týmto nátlakom. A začnú tiež čo najviac zarábať. A čo deti? Majú rodičia čas na rozhovory s nimi o tom, čo ich trápi a čo ich teší?
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.