Dino Impagliazzo zomrel 25. júla 2021 vo veku 91 rokov. Pred dvoma rokmi dostal od prezidenta Talianskej republiky Sergia Mattarellu ocenenie za jeho angažovanosť v prospech chudobných. Bol zakladateľom združenia RomAmoR, členom Hnutia fokoláre, bol otcom Marca Impagliazza, prezidenta Komunity svätého Egídia. Pohreb sa konal 27. júla v kostole Santa Maria v Trastevere v Ríme. Pohrebné obrady bolo možné sledovať aj cez internetové spojenie.
Existujú ľudia, ktorí zanechávajú hlbokú a trvalú stopu nielen v ľuďoch, s ktorými majú blízky vzťah, ale aj v celom spoločenstve. Sú to ľudia, ktorí nejakým spôsobom tvoria históriu svojím príkladom, húževnatosťou, neustálym odhodlaním a neotrasiteľnou vierou. Dino Impagliazzo bol jedným z nich. Bol riaditeľ na dôchodku, no mnohí ho volali šéfkuchár chudobných pre veľké hrnce cestovín, ktoré varil pre bezdomovcov, spolu s ďalšími dobrovoľníkmi zo združenia RomAmoR, ktorého bol zakladateľom. Po dlhej chorobe Dino Impagliazzo zomrel na Svetový deň starých rodičov a seniorov. Pohreb sa konal 27. júla v kostole Santa Maria v Trastevere v Ríme. Pohrebné obrady sledovali mnohí aj cez internet. Narodil sa v roku 1930 na Sardínii na súostroví Maddalena v jednoduchej rodine. V lete sa rád vracal domov, kam pozýval priateľov a tešil sa z rybolovu. S manželkou Fernandou mali štyri deti: Marca, ktorý je prezidentom Komunity svätého Egídia, Giovanniho, Paola a Chiaru. Všetci sa angažujú v sociálnej oblasti. Správa o jeho odchode doslova obletela svet. Dino patril do Hnutia fokoláre, poznal sa s mnohými ľuďmi z rôznych kontinentov a oni ho milovali: jeho oddanosť chudobným a snaha pomôcť ľuďom v núdzi sa v priebehu jeho života neobmedzovala iba na Taliansko. Prezidentka Hnutia fokoláre Margaret Karramová o ňom povedala: „Život, aký viedol Dino Impagliazzo, taký intenzívny a plný veľkorysosti, inteligencie a priateľstva, zanecháva veľkú prázdnotu, no zároveň plnosť lásky, vďaka ktorej viac než inokedy vnímame prítomnosť Boha medzi nami, v ľudstve. Dino nasledoval Ježiša a zostáva pre nás a pre mnohých veľkým príkladom, odvážnym svedkom, ktorý prijal a s mimoriadnou vernosťou žil ideál jednoty Chiary Lubichovej ako spôsob uskutočňovania Ježišovho závetu ,aby všetci boli jedno’.“
Konal v mene väzňov, tých, ktorí žili v chatrčiach, angažoval sa za vysídlených a obete zemetrasenia.
Za svoju prácu pre blaho iných dostal Impagliazzo poďakovania od pápeža Františka, ktorého v roku 2016 pozdravil vo Villa Borghese v mene rímskych bezdomovcov. V roku 2018 získal medzinárodnú cenu Cartagine 2.0 za sekciu solidarity, o rok neskôr bol označený za „občiansky príklad“ a prezident republiky Sergio Mattarella ho za jeho „neoceniteľnú prácu pri rozdávaní teplých jedál a základných potrieb bezdomovcom v Ríme“ vymenoval za Dôstojníka rádu za zásluhy Talianskej republiky. Za takmer dvadsať rokov osobného odhodlania získal prestížne uznanie.
Všetko sa to začalo, keď ho istý chudobný muž požiadal o kúsok chleba. Dino začal spolu so svojou manželkou a deťmi pomáhať mnohým ďalším. Postupne zapojil do tejto iniciatívy aj svojich susedov a priateľov, až napokon založil združenie Quelli del Quartiere (Tí z našej štvrte), z ktorého sa neskôr stalo združenie zamerané na solidaritu voči núdznym z celého regiónu. Z tejto asociácie sa rozvinula nezisková organizácia RomAmoR, ktorá združuje asi 300 dobrovoľníkov a zabezpečuje jedlo pre viac ako 250 ľudí denne. Tento zámer sa darí uskutočňovať vďaka solidárnej sieti, do ktorej sú zapojení obchodníci (od malých podnikateľov až po veľké supermarkety, ktorí pravidelne darujú nepredaný tovar alebo výrobky s blížiacim sa dátumom spotreby) a organizácie ako Komunita svätého Egídia a Potravinová banka Lazio.
Veselý a zároveň uzobraný, spoločenský, ústretový a obdarený železnou vôľou – taký bol Dino. Vždy prejavoval záujem o chudobných, pre ktorých neustále hľadal pomoc a pracoval na rôznych projektoch. Konal v mene väzňov, tých, ktorí žili v chatrčiach, angažoval sa za vysídlených a obete zemetrasenia. Kým boli pre neho chudobní, vysvetlil sám v rozhovore pred dvoma rokmi. „Chudobní sú pre mňa Ježiš, ktorý hovorí: ,Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili’ alebo ,Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný…’ Čokoľvek si pre niekoho urobil, urobil si to pre mňa. Toto je moje krédo. Verím v jednotu ľudstva. Všetci sme živé bytosti ľudského rodu, všetci sme na rovnakej úrovni, pretože sme všetci deti toho istého Otca. Sme z tej istej podstaty. Ak časť môjho tela trpí, ak ma bolí, čo urobím? Azda si ju odtnem? Nie – vysvetlil Dino – snažím sa jej pomôcť, uzdraviť ju, a to sa deje aj vo vzťahu k chudobným a k ľuďom všeobecne. Toto sú zásady, ktorými sa riadim.“
“Všetci sme živé bytosti ľudského rodu, všetci sme na rovnakej úrovni, pretože sme všetci deti toho istého Otca. Sme z tej istej podstaty.”
Dino si prial, aby sa stále viac šírila „láska k blížnemu a najmä k tým, ktorí majú problémy, začínajúc od vlastného okolia, známych, susedov v paneláku či v obytnej štvrti. Takto by sa Rím mohol stať mestom pohostinnosti a prijatia, kde sa ľudia majú radi, navzájom sa milujú.“ Združenie nazvali RomAmoR (z tal. Rím-Láska), pretože ich pobádala hlboká túžba prispieť k tomu, aby sa Rím stal mestom, v ktorom vládne duch lásky. Láska k chudobným je napokon dedičstvom, ktoré Dino Impagliazzo zanecháva tým, ktorí si ho vážili a milovali. Kto teraz smúti nad jeho odchodom, vie, ako ho nikdy skutočne nenechať zomrieť. V jeho práci môže každý z nás pokračovať podľa jeho príkladu. Začať môžeme najbližším chudobným, tým, ktorý nás čaká pod domom.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.