Spiritualita jednoty Spoločnosť

V mediálnom prostredí je málo ľudí schopných spájať, tvrdí šéf novej mediálnej platformy

Zdroj: unsplash.com

Žurnalistika, ktorá by prinášala viac jednoty, spolupráce, dialógu a hľadania riešení i na globálnej úrovni. Toto je jedna z ambícií globálnej mediálnej platformy Nuova Global, ktorá vznikla len prednedávnom. Spája vydavateľstvá a časopisy známe po celom svete pod názvom Nové mesto vrátane toho slovenského. O tom, prečo vznikla a čo by chcela do sveta médií priniesť, sme sa zhovárali s jej riaditeľom Stanislavom Lenczom.

Ako sa rodila myšlienka vytvoriť Nuova Global?

Myšlienka vytvoriť globálnu mediálnu platformu Nuova Global vznikla v samotnej dielni časopisov Nové mesto, ktoré Chiara Lubichová založila ešte v roku 1951. Vtedy malo toto mediálne dielo jasný mandát –  byť hlasom bratstva, rovnosti a vízie zjednoteného sveta od politiky cez ekonomiku až po rôzne oblasti spoločenského života.

Po smrti Chiary Lubichovej však nastala nová etapa. Bolo potrebné vziať DNA jej charizmy a zistiť, či obstojí i v novej realite. Toto sa udialo aj v mediálnej a žurnalistickej oblasti, ktoré zastrešovali časopisy Nové mesto dlhodobo fungujúce iba v rámci svojich krajín.

blank

Čo ste zistili?

Prišli sme na to, že sú tu mnohé silné stránky, ale aj kritické body. Naše vydavateľstvá a časopisy museli pripustiť, že v súčasnom mediálnom svete majú problém s ekonomickou udržateľnosťou. Druhým aspektom bola medzinárodnosť. Bola tu sieť vyše tridsiatich pomerne zavedených vydavateľstiev, ktoré mali živý kontakt s realitou vo svojich krajinách, nedokázali to však dostatočne využiť.

Treťou výzvou bola otázka, nakoľko dokážu tieto diela ovplyvňovať verejnú mienku a byť partnermi ostatným myšlienkovým lídrom, ktorí ovplyvňujú dianie vo svete.

Tieto výzvy a ťažkosti boli teda detailne pomenované a v roku 2019 prišlo rozhodnutie od generálnej rady Hnutia fokoláre nájsť externého strategického partnera pohybujúceho sa v mediálnej oblasti, ktorý by pomohol s ich riešením.

Kto sa stal týmto partnerom?

Spoločnosť Consulus Global Network.

Dnešná doba volá po ľuďoch, ktorí vidia za roh. Nehľadia len na profit, ale aj na spoločné dobro.

Hovoríte o pretavení myšlienky jednoty do mediálneho prostredia, čo vyznieva veľmi vznešene. Môže niečo také fungovať? Nie je to príliš snová predstava?

Áno, bolo by to veľmi utopické, ak by to zostalo len pri nejakej idei jednoty a duchovnej myšlienke, ktorou by sme chceli ovplyvňovať svet. Táto vízia sa však opiera o takmer 70 rokov reálneho existovania mediálnych inštitúcií rozličnej veľkosti a zrelosti. Mnohé z nich majú solídnu históriu a sú zastúpené profesionálnymi novinármi.

Pre mnohé veľké mediálne projekty je typické, že majú víziu a tlmočia nejaký pohľad na spoločnosť. Toto bolo a je aj našou myšlienkou. Veríme, že je možné, aby sa ľudia, ostávajúc ľuďmi a profesionálmi vo svojej oblasti, inšpirovali práve víziou bratstva a jednoty v rôznorodosti a menili tak svet k lepšiemu.

Veľké mediálne projekty však majú okrem vízie často už aj prestíž, meno, zdroje. To môže byť pre jednotlivcov dosť silná motivácia. Čo by malo byť tým motorom pre ľudí pracujúcich vo vašich mediálnych projektoch?

Myslím si, že dnešná doba volá po ľuďoch, ktorí vidia za roh. Nehľadia len na profit, ale aj na spoločné dobro. Otázka presne znie: čo by malo byť „driveom“ takéhoto konania? My vnímame, že by to malo byť evanjelium a jeho hodnoty, ktoré sú tu už vyše dvetisíc rokov. Chiara Lubichová s týmto dokázala pracovať. Vedela inšpirovať ľudí, ktorí niečo vo svete dokázali a ktorých spájalo podobné myslenie, aj keď nemali napríklad rovnakú náboženskú víziu.

Chiara Lubichová však žila v odlišnom kultúrnom i historickom kontexte. Ako chcete komunikovať evanjeliové hodnoty u nás na Slovensku dnes, v spoločnosti, ktorá je oveľa viac sekularizovaná a takéto snahy vníma dosť citlivo?

Myslím si, že pokiaľ ide o citlivosť na tieto veci, podobné diskurzy nájdeme všade, nielen na Slovensku. V prípade slovenského projektu Nové mesto to je a bude o tom, nakoľko si dokáže uvedomovať, čo má a čo môže ponúknuť, nemysliac len na nejakú doktrínu, ale na konkrétnych ľudí, ktorí tu už desaťročia žijú a ktorí sa spomínanými hodnotami nechali inšpirovať.

Bude to aj o schopnosti spájať sa a viesť dialóg s tými, ktorí o veciach zmýšľajú podobne. Nebojím sa, že by takých ľudí, ktorí premýšľajú o vízii udržateľného a hodnotového Slovenska a dokážu vychádzať zo seba aj v medzinárodnom kontexte, bolo na Slovensku málo. V  tomto zmysle môžu patriť do hocijakej časti spektra.

To, čo chceme prinášať my, je prístup k dialógu, odvaha pohybovať sa aj v náročných otázkach. Chceme prizývať ľudí dobrej vôle, no zároveň sa nebáť tlmočiť aj históriou overené skúsenosti kresťanstva a žitej viery.

blank

Ktoré témy by podľa vás mohlo Nové mesto prinášať?

To je dobrá otázka. Keď sa človek do niečoho púšťa, môže veci analyzovať zo všetkých strán, ale v konečnom dôsledku sa veci kryštalizujú len kráčaním. Aj v Nuova Global a projektoch časopisov Nové mesto to bol a je práve život, ktorý nám ukazuje dôležité témy, ako je rodina, partnerské vzťahy, téma výchovy v dnešnej dobe, vývojovej psychológie, komunikácie s mladými, ktorým by sme sa mali venovať.

Toto sú niektoré línie, ktoré sa nám osvedčili cez konkrétne výzvy a projekty a v týchto témach vnímame aj mnoho partnerov z prostredia spoločnosti i Cirkvi, s ktorými chceme spolupracovať. Ďalšími témami, ktoré rezonujú, sú napríklad téma budovania komunít, politika, školstvo.

Pokiaľ je tu jasná vôľa, tak sa dá viesť dialóg s hocikým, aj keď to môže znieť absurdne.

A čo kontroverzné témy? Vidíte priestor na dialóg aj tam?

Myslím si, že áno. Dialóg je nakoniec o tom, či vieme načúvať, pochopiť názor druhého a brať ho ako pozitívneho spoluhráča v riešení daného problému. Možno si budeme musieť vyjasniť náš slovník, východiská, pomenovať, čo považujeme za prvotné a druhotné ciele, prípadne, aké sú naše hranice, cez ktoré nevieme ísť. Aj tu by som však vychádzal z premisy, že pokiaľ je tu jasná vôľa, tak sa dá viesť dialóg s hocikým, aj keď to môže znieť absurdne.

Ako vnímate túto snahu viesť dialóg v mediálnom priestore na Slovensku?

Vnímam tu dieru na trhu. Väčšina ľudí sa totiž opiera viac o odlíšenie sa, než o maximalizáciu spolupráce a vytvorenie podmienok pre spoločné dielo. Je veľa ľudí, ktorí vedia pomenovať svoj odlišný názor, ale už menej takých, ktorí by dokázali druhých spájať. Ide o tzv. networkerov, organizátorov dialógu a spolupráce, ktorí by ustúpili do úzadia so svojou ambíciou presadiť sa a snažili by sa pozdvihovať ostatných.

Darí sa časopisom Nové mesto túto dieru vyplniť?

Myslím si, že sú tam ešte veľké rezervy. Skúsenosť dialógu tu je, ale ten dosah nie je až taký výrazný. Aj preto sa v poslednom čase i v prostredí Hnutia fokoláre hovorí o umení viesť dialóg, o školách dialógu. Podobne by sa o tom mohlo hovoriť aj v praktických oblastiach.

Čím to je?

Myslím si, že sme ešte stále nenašli dostatok odvahy vyjsť von. Posledné generálne zhromaždenie Hnutia fokoláre aktualizovalo výzvu toho predchádzajúceho. Hovorilo opäť o potrebe vyjsť von z pocitu istoty našich skupín, na naše pracoviská, do spoločnosti. A tiež o potrebe byť vhodne pripravení. Takéto vychádzanie von nás totiž vždy preskúša, nakoľko vieme duchovné ambície pretaviť do poctivej práce, učenia sa a rastu. O tých, ktorí túto odvahu našli, sa dnes právom hovorí ako o tvorcoch dialógu a sú za to aj oceňovaní. Majú totiž reálny vplyv .

Istým krokom von by mohlo byť aj prepojenie medzi jednotlivými redakciami vo svete. Ako by mohla vyzerať budúca spolupráca medzi nimi?

V prvom rade tu vnímame priestor na vzájomnú výmenu myšlienok a obsahu, ktoré môžu byť prínosom a ovplyvňovať život aj v iných krajinách. Ďalšou úrovňou, kde by mohlo dôjsť k prepojeniu, je odborná oblasť, práca s dátami a medzinárodnými indexmi, vytvorenie platformy pre odbornú verejnosť s myšlienkami napríklad leadershipu, s hľadaním odpovedí v zdravotníctve, školstve – toto všetko má ambíciu osloviť aj lídrov na globálnej úrovni. Treťou úrovňou je otázka financovania. Ukazuje sa, že na to, aby bol fundraising úspešný, musí byť riadený cez globálne nástroje, a to je zároveň aj cesta k ekonomickej udržateľnosti jednotlivých vydavateľstiev a časopisov Nové mesto.

Niekedy sa pri takýchto veľkých víziách a ich realizácii môžeme stretnúť s nedostatkom skúseností a profesionality. Ako to vnímate vy?

Áno, niekedy, keď sa robia dobré diela, z lásky k ich vznešenosti sa ich bojíme riadiť profesionálnymi postupmi. Akoby sa ich duchovná hodnota tým mala umenšiť. Skúsenosť však ukazuje, že to tak nemusí byť. Je veľa sociálnych projektov, ktoré majú rozpočty v desiatkach miliónov eur, ktoré vedia vecne pomenovať ciele tak, že sú čitateľné pre ľudí. Také projekty potom ľudia radi podporia. Netreba sa teda toho báť.

blank

Vo vašej vízii sa často objavuje aj pojem komunitárna žurnalistika. Čo si pod tým máme predstaviť?

Počas obdobia práce na projekte Nuova Global a vydavateľstiev a časopisov Nové mesto sme zistili, že dnes existuje množstvo typov žurnalistiky. Od investigatívnej cez žurnalistiku riešení, ktorá nielen pasívne opisuje fakty, ale prináša aj efektívne riešenia problémov a mnohé iné.

Komunitárna žurnalistika je pojem, ktorý vznikol v prostredí časopisov Nové mesto a vznikol z dlhoročnej skúsenosti v teréne, zo života medzi ľuďmi a pre ľudí. Osobitným spôsobom sa formovala v Južnej Amerike, kde má projekt Nové mesto dlhú a kvalitnú tradíciu.

Novinári často poukazovali na miestne problémy a snažili sa upozorňovať na konkrétne riešenia, lebo s miestnymi ľuďmi žili a sami boli často účastníkmi takýchto sociálnych projektov. Ide teda o typ žurnalistiky, ktorá je blízka ľuďom a ich problémom, a tiež prichádza s prístupmi, ktoré sú schopné vytvárať komunitu.

Môže sa to nejako týkať aj tvorby a ovplyvňovania obsahu?

To je určite vec dialógu. Na jednom z našich pracovných workshopov sme sa zhovárali aj o tom, aký typ žurnalistiky chceme v našich redakciách rozvíjať. Bolo zrejmé, že to bude ovplyvnené rôznymi prostrediami. Inak sa na to pozerali redakcie v Európe, inak v Južnej Amerike či v Afrike.

Pre našu európsku skúsenosť je významný napríklad nejaký jednotiaci prvok – buď je to prostredie redakcie, ktoré rozhoduje o obsahu, alebo je to šéfredaktor, ktorý berie do úvahy názor svojho tímu a rozhoduje. Z tohto pohľadu to môže byť o transparentnom pomenovaní nejakého kľúča, čo sú kritériá rozhodovania.

Môžu tu prichádzať aj podnety zvonka. Život redakcie je naviazaný na nejakú širšiu sociálnu komunitu, ktorej slúži. Netrúfam si tomu však teraz dávať nejaké hranice, isté je, že by v novinárskom poslaní a službe mala byť vždy zachovaná nezávislosť a sloboda.

Foto: Nové mesto

Prečítajte si tiež:

Vznikla nová globálna platforma. Podporí médiá usilujúce sa o jednotu a porozumenie

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Ivan Mikloš: Ak by Západ prestal dovážať ruský plyn a ropu, Rusko by si nemohlo dovoliť financovať vojnu

Mária Kostyálová

Výber NM: Zelenskyj sa rozprával s pápežom. Chcel by, aby sa František stal prostredníkom pri rokovaní

Michal Lukáč

Výber NM: Je to morálna autorita, povedal premiér Heger po stretnutí s pápežom

Michal Lukáč

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies