Cesta k lepšej zákonnej ochrane nenarodených je stále nepriechodná

V programe júnovej parlamentnej schôdze boli aj dva návrhy na sprísnenie podmienok vykonávania umelých potratov. Jeden predložil (už tretí raz) Martin Čepček, druhý kotlebovci. Poslanci však o nich nehlasovali ani v prvom čítaní a z programu schôdze vypadli. Pro-life organizácie tak na svoju výzvu zlepšiť ochranu nenarodených detí opäť nedostali kladnú odpoveď. Politológ pri tejto téme poukazuje na nezhodu v koalícii i na rolu poslancov ĽSNS.

Obe novely umožňovali podstúpenie umelého potratu iba v presne vymedzených prípadoch. Ich cieľom bolo zastaviť vykonávanie potratov na požiadanie, bez udania dôvodu. Kým o návrhu ĽSNS na základe procedurálneho návrhu spravodajkyne Jany Bittó Cigánikovej z SaS poslanci rozhodli, že v rokovaní nebudú pokračovať, pri Čepčekovom návrhu pokračovať chceli. Na to však bolo potrebné podať ďalší procedurálny návrh, čo nik z nich neurobil, a tak aj tento bod z programu úplne vypadol.

Žena by v prípade schválenia navrhovaných úprav mohla podstúpiť zákrok:

• ak by nebolo možné inak zachrániť jej život

• ak by nebolo možné inak zabrániť trvalému a vážnemu poškodeniu zdravia matky

• ak by malo nenarodené dieťa diagnostikované ťažké poškodenie zdravia, alebo ak by šlo o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu a tehotenstvo by nepresiahlo 24 týždňov

• ak by bolo tehotenstvo následkom spáchania trestného činu na matke a netrvalo by dlhšie ako 12 týždňov

Zviera cennejšie ako dieťa?

Aj keď hlasovanie o novelách neprebehlo, rozprava v rámci prvého čítania áno. Martin Čepček, ktorý má momentálne pozastavené členstvo v poslaneckom klube OĽaNO, si okrem iného položil otázku, koľko detí ešte musí zomrieť, aby sme si uvedomili cenu každého života. „Podľa kvalifikovaného odhadu je ročne vo svete uskutočnených približne 56 miliónov umelých potratov. Na Slovensku, ktoré sa rozhodnutím zákonodarného zboru v roku 1957 pripojilo k sovietskym súdruhom, aj legalizáciou umelých potratov sme za takmer 64 rokov platnosti tejto hanebnej legislatívy usmrtili takmer 1,5 milióna vlastných detí. Vďaka tolerovaniu tohto smutného reliktu komunizmu denne na Slovensku zabijeme jednu priemernú školskú triedu,“ povedal v pléne Čepček.

Vyjadril tiež presvedčenie, že predkladanie takýchto návrhov je nielen vhodné, ale aj nevyhnutné. „Uvedomme si ten paradox, že dnes popraviť usvedčeného vraha nemôžeme, lebo jeho život treba chrániť. Pod hrozbou pokuty chránime počaté zvieratá, ktoré už majú svoje práva a nie sú veci, ale nechránime život detí pred narodením. Mačku nesmieme rozštvrtiť zaživa, dieťa áno. Podľa mňa to nie je morálne každý deň ukončiť život dvadsiatim zdravým deťom,“ zdôraznil poslanec.

O potrebe prísnejšej ochrany nenarodených hovoril aj Rastislav Schlosár z ĽSNS, predkladateľ druhej novely. „Hovorím otvorene, že ktokoľvek súčasný stav v oblasti umelých potratov obhajuje a nechce ho zásadne zmeniť, nemá právo hovoriť o ľudských právach, demokracii a slobode, hoci si možno stokrát bude hovoriť a biť sa do pŕs, že je nejaký liberál a humanista, ktorému záleží na ľudskom živote. Treba povedať, že každý, kto súčasnú potratovú legislatívu považuje za správnu, je v skutočnosti len obyčajný egoista a materialista, ktorému záleží len na sebe a ľudský život pre neho nič neznamená, pokiaľ nikto nesiaha na jeho život osobne. Alebo je to možno človek, ktorý žije v sebaklame, že zabitím vlastného dieťaťa vlastne nepácha nič zlé, lebo dieťa do tých 12 týždňov tehotenstva ešte nie je človekom, a teda ešte nie je dieťaťom, ale len akýmsi zhlukom buniek, teda súčasťou vlastného tela,“ povedal poslanec Schlosár.

Najvýraznejším oponentom voči predkladateľom Čepčekovi a Schlosárovi bola predsedníčka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková z SaS. Vyhlásila, že umelý potrat nie je vražda, pretože nejde o dieťa. „Zavraždiť môžete niečo, čo žije, nemôžete zavraždiť niečo, čo sa ešte nenarodilo. Môžete zabrániť tomu, aby sa to vyvinulo do štádia, keď ten život vznikne, a je to budúci život, pokiaľ sa tak matka rozhodne. A je to budúce dieťa, pokiaľ sa tak matka, rodičia rozhodnú. V momente, keď je to do 12. týždňa, nie je to vražda a nie je to dieťa, je to embryo a do 8. týždňa je to embryo a následne je to fetus, alebo plod až do 38. týždňa. Nie je to dieťa,“ vyhlásila dôrazne liberálna poslankyňa, za čo ju jej oponenti skritizovali.

Nevypočutí pro-liferi aj arcibiskup

Rokovania o novele interrupčného zákona pravidelne sledujú aj mimovládne pro-life organizácie a inak to nebolo ani teraz. Trinásť z nich vydalo pred plánovaným termínom hlasovania spoločné vyhlásenie s výzvou zlepšiť ochranu nenarodených detí a ich mamičiek pred tragédiou umelého potratu. Deklarovali, že práva počatých detí by mali byť chránené rovnako ako práva všetkých ostatných ľudí. Preto podporujú snahy a návrhy, ktoré pomôžu odstraňovať diskrimináciu, ktorá počatým deťom upiera najzákladnejšie ľudské právo, bez ktorého niet iných práv – právo na život.

„Ako žena sa viem vcítiť do náročnej situácie, ktorú tehotné mamy v núdzi prežívajú,“ uviedla Martina Bednáriková z Pro-Life Action. „Sama sa preto angažujem a poskytujem im už niekoľko rokov pomoc a podporu, ktorú potrebujú. Rovnako však vidím aj utrpenie, ktoré mamám spôsobuje umelý potrat. Tehotné mamy potrebujú našu praktickú pomoc a angažovanosť, ako aj jasný signál, že umelý potrat je zlý pre ne aj pre ich deti. Zaslúžia si niečo lepšie ako umelý potrat,” dodala.

Predseda Aliancie za rodinu Anton Chromík je presvedčený, že počaté deti nesmú byť ďalej zabíjané. Doplnil, že hoci nemajú volebné právo, ktorým by sa stali zaujímavými pre politikov, veda hovorí, že sú ľuďmi od počatia. Majú vlastnú ľudskú DNA a ľudské srdce, ktoré im podľa najnovších výskumov bije už na 16. deň po počatí. „Sú ľuďmi, no napriek tomu ich právo na život cynicky nerešpektujeme. Je obrovská tragédia, že niektorí sú ochotní o ich zabíjaní diskutovať. Ešte aj Hitler tajil, že zabíja Židov, lebo vedel, že by to ľudia odsúdili. Naša spoločnosť sa chváli zabíjaním inej zraniteľnej skupiny – nenarodených detí. To musí skončiť!” upozornil Chromík.

Do verejnej debaty o ochrane nenarodených sa zapojil aj trnavský arcibiskup Ján Orosch. „Je tragédiou našej spoločnosti, že ani 30 rokov od pádu komunistického režimu nebola schopná na väčšinovo katolíckom Slovensku schváliť zákon, ktorý by pomáhal, aby bol rešpektovaný každý ľudský život od momentu jeho počatia. V časoch, keď sme konfrontovaní so snahou o záchranu ľudských životov pred ochorením Covid-19 a robíme všetko pre to, aby sme zamedzili úmrtiam nášho obyvateľstva, je paradoxné, že mnohým – medzi nimi aj kresťanom v našom zákonodarnom zbore – je otázka nenarodeného ľudského života ľahostajná,“ vyhlásil arcibiskup Orosch.

Politológ: problémom je hlasovanie s ĽSNS

Interrupčný zákon a jeho novelizácia v prospech nenarodených je podľa politológa Trnavskej univerzity Tomáša Jahelku relevantná agenda a je to v princípe dobrá iniciatíva. Priznal však, že z hľadiska šancí na politické presadenie pri súčasnom zložení parlamentu to nie je správny ťah. Koalícia by sa mala vedieť na takýchto témach vopred zhodnúť. „V tomto konkrétnom prípade vidím problém v tom, že niektorí koaliční poslanci nechcú prijímať zákony, ktoré zároveň schvália aj poslanci ĽSNS,“ poznamenal Jahelka pre Nové mesto. „Vždy je lepšie, keď prejde aspoň jemnejší variant ako prísnejší, o ktorom je vopred jasné, že neprejde,“ dodal. Tzv. jemnejší variant pomoci tehotným ženám navrhovala Anna Záborská, no neprešiel o jeden hlas. „Poslancovi Čepčekovi neupieram úprimnú snahu. Ide mu o dobro nenarodených detí, koná z vlastného morálneho a náboženského presvedčenia, ale podávať neustále návrhy, o ktorých je vopred jasné, že neprejdú, nedáva z legislatívneho hľadiska veľký význam,“ uzavrel politológ.