Aké sú rozdiely medzi konzervatívcami a liberálmi na Slovensku a kde možno nájsť ich prienik? Prečo sa bývalý predseda KDH súčasnej tváre konzervativizmu na Slovensku tak veľmi obáva?
Ako by mali konzervatívci a liberáli riešiť citlivé hodnotové témy? A kde urobili liberáli chybu v prípade interrupcií? Na tieto i mnohé ďalšie otázky reagovali v stredajšej online diskusii expredseda KDH Alojz Hlina a predseda SaS Richard Sulík.
Ukoristený konzervativizmus
Diskusiu moderovanú Petrom Bielikom z TA3 odštartovala hlava liberálov Richard Sulík. Na výzvu pomenovať rozdiel medzi liberálmi a konzervatívcami zareagoval svojou definíciou liberálov ako tých, ktorí sú v porovnaní s konzervatívcami tolerantní, chcú slobodu pre všetkých a nemajú potrebu ostatným niečo nanucovať alebo prikazovať.
Na jasné a zrozumiteľné vymedzenie pojmu „konzervatívec“ si v prípade druhého diskutujúceho muselo publikum počkať o čosi dlhšie. Alojz Hlina najprv reagoval na aktuálnu podobu tejto politickej ideológie. Podľa bývalého predsedu KDH je súčasný konzervativizmus niečo, čo naháňa strach.
„Konzervativizmus nie je militantný, nekope zákopy a pripúšťa zmenu.”
„Toto nie je naozajstný konzervativizmus, ktorý je sám o sebe pekný a pomáhal budovať Európu. Niekto ho ukoristil a z toho začínam mať hlavy bôľ,“ zareagoval typicky temperamentne Hlina hneď na úvod. Následne prítomným ponúkol obrazné pomenovanie konzervatívca ako domáceho lekára, ktorý pozná smrteľné i vyliečiteľné choroby. Vie, že všetci umrieme, ale vždy príde na pomoc.
Na Hlinove slová o pseudokonzervativizme, ktorý podľa neho predstavujú napríklad Kotleba, Uhrík či Mazurek, reagoval Sulík otázkou: Čo spomenutí politici ľuďom „predávajú“ ako konzervativizmus, ale v skutočnosti také nie je?
„Konzervativizmus nie je militantný, nekope zákopy a pripúšťa zmenu. Konzervatívec sa zamyslí, zanalyzuje situáciu a zmenu pripustí, ak vedie k lepšiemu,“ odpovedal Hlina. Nato mu Sulík naznačil, že toto robia aj liberáli a teda v miere prijímania zmeny asi rozdiel nebude.
Zároveň Hlinu doplnil svojím pragmatickým videním konzervativizmu: „Z môjho pohľadu je konzervatívny postoj napríklad snažiť sa vidieť dopredu, nežiť na dlh, hospodáriť zodpovedne, byť zabezpečený na dôchodok a mať „DVD”, teda dobre vychované deti. Rozmýšľal som však sprava i zľava, prečo by to nemohol byť aj liberálny postoj,“ dodal úsmevne.
Na kritiku liberálneho politika, že konzervatívci chcú často vychovávať a vnucovať iným svoje videnie sveta, Hlina odpovedal, že každý má ambíciu vytvárať si nejaký ideál. Líši sa to však v metódach, ako sa k nemu priblížiť. Dá sa inšpirovať príkladom vlastného života, sú tu však aj metódy, ktoré aj jeho samého vyrušujú. „Ak sa od druhých niečo nasilu vyžaduje a mentoruje, nie je to dobré. A to platí rovnako u konzervatívcov ako aj liberálov,“ vysvetlil.
Obrana demokracie ako spoločný menovateľ
Diskusia následne pokračovala hľadaním prienikov medzi týmito ideovo odlišnými svetmi. Ako príklad moderátor Bielik uviedol poslancov Ondreja Dostála a Petra Osuského z OKS, ktorí sú považovaní za konzervatívcov. Napriek tomu sú už druhé volebné obdobie poslancami za liberálnu SaS.
„Ondrej Dostál je podľa mňa čistý liberál. Nevnucuje svoj názor iným. Áno, presviedča, ale používa argumenty, preto si ho ako kolegu veľmi ceníme. A Peter Osuský? Áno, ten sa vie trochu viacej zaťať. Tam však krásne vidieť, že starého psa novým kúskom nenaučíte. Opakujem však, že liberáli sú tolerantní k iným názorom aj vo vnútri klubu. My chceme ľudí presviedčať, nie im niečo vnucovať,“ rozhovoril sa aj o členoch svojej strany Richard Sulík.
“Demokracia nie je pre každého. Je to výsada. My sme ju dostali relatívne lacno. Nevážime si ju a často s ňou hazardujeme. Verím však, že ju nepredáme.”
Diskutujúci sa venovali aj nie najšťastnejšiemu príkladu spolupráce konzervatívcov a liberálov počas posledných parlamentných volieb. Tie sa v prípade KDH i progresívcov skončili fiaskom.
Na otázku, či to bola chyba, Hlina reagoval odmietavo. „Nemyslím si, že bola chyba dohodnúť sa so slušnými ľuďmi. Tiež si nemyslím, že treba budovať zákopy proti liberálom. KDH a PS/Spolu boli iniciátormi tohto procesu. Potom sa tam začalo rátať aj so stranou Za ľudí, prípadne SaS. Niekto sa však v istom bode zaľúbil do prieskumov (čím narážal na vtedajšieho predsedu strany Za ľudí A. Kisku) a tam sa to začalo celé rúcať,“ opísal situáciu pred voľbami Hlina.
Podľa predsedu SaS bol problém niekde inde. Hoci bola prvotná idea poraziť Smer a korupciu na Slovensku dobrá, v prípade kampane progresívcov a strany Spolu už toho začalo byť príliš veľa.
„Byvakovanie v parlamente, agresívne heslá, narúšanie tlačoviek kotlebovcov štýlom my máme pravdu, my všetko vieme. Chýbalo tam viac pokory a KDH na pozadí toho všetkého už zaniklo,” vyjadril svoj názor Sulík.
Pokiaľ ide o snahu nájsť spoločný prienik, bude podľa Hlinu potrebné, aby sa stredoví politici, liberáli a umiernení konzervatívci do budúcna spojili proti tomu, čo sa podľa neho na Slovensko valí v podobe politiky Orbána a tzv. putinovského absolutizmu.
Najmenším spoločným menovateľom by podľa neho mohla byť vôľa a chuť brániť demokraciu. „Demokracia nie je pre každého. Je to výsada. My sme ju dostali relatívne lacno. Nevážime si ju a často s ňou hazardujeme. Verím však, že ju nepredáme,” vyjadril svoje presvedčenie Hlina.
„V posledných voľbách sa kyvadlo vychýlilo viac ako obvykle a môže sa vychýliť aj opačne, ale na pozadí bude vždy prebiehať súboj oboch postojov.“
Ekonomický prístup a status quo v citlivých otázkach
Pri otázke, či sa postoje konzervatívcov a liberálov nelámu práve v ekonomickom prístupe k riešeniu súčasnej krízy, šéf liberálov povedal, že ide skôr o jasnú rozdielnosť medzi pravičiarmi, ktorí sa usilujú o čo najmenšie zásahy štátu, a ľavičiarmi, ktorí naopak v čase krízy ponúkajú rôzne záchranné balíčky a dotácie.
V rámci týchto smerov však možno nájsť konzervatívcov i liberálov na ktorejkoľvek strane. Ako príklad Sulík uviedol ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka. Ten je podľa neho typický konzervatívny ľavičiar. O strane Smer si naopak myslí, že je liberálna. Odpor voči otázkam registrovaných partnerstiev je u nich podľa neho minimálny a ide skôr o stráženie voličských hlasov. Zadefinovanie teda nie je vôbec také jednoduché.
Na súčasnú politickú situáciu a na to, či vidí Slovensko v budúcnosti viac liberálne ako konzervatívne, predseda SaS povedal, že možné to je, ak si ľudia taký parlament zvolia. „V posledných voľbách sa kyvadlo vychýlilo viac ako obvykle a môže sa vychýliť aj opačne, ale na pozadí bude vždy prebiehať súboj oboch postojov,“ myslí si Sulík.
Poslednými oblasťami, ktorých sa politici dotkli, boli interrupcie a dekriminalizácia marihuany. Ako by sa k týmto témam mali konzervatívci a liberáli postaviť, odpovedal najprv Alojz Hlina.
„Život treba chrániť vždy a stále a takými prostriedkami, ktoré človek má. Ak si však k tomu niekto chce zavolať štát, musí rešpektovať voľby. Ak voliči rozhodnú, že teraz to nechcú meniť, tak tú tému predsa nemôžeme stále predkladať, inak sa bojím, že sa v tom zahltíme, “ vyjadril svoje obavy expredseda KDH.
Podľa diskutujúcich by nateraz bolo lepšie, keby sa témy, ktoré liberálov a konzervatívcov rozdeľujú, škrtli, respektíve zostal pri nich status quo.
V tomto zmysle predseda liberálov priznal chybu, že tak neurobili už pri zostavovaní programového vyhlásenia vlády. Teraz ich téma interrupcií dobieha každých šesť mesiacov a zbytočne traumatizuje koalíciu.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.