Kde nájsť silu odpustiť?

Na otázku, ktorá trápi každého z nás, odpovedali viaceré osobnosti počas živého online Večera odpustenia a zmierenia. Išlo už o ôsme pokračovanie úspešného projektu neziskovej organizácie Úsmev ako dar, ktorá ho pripravuje v spolupráci s Lámačskými chválami a biskupom Jozefom Haľkom. Slovo dostali napríklad moderátorka Adela Vinczeová, spevák Mário „Kuly“ Kollár, raper Majself, ale aj „domováci“, teda dnes už dospelí ľudia, ktorí vyrastali v detskom domove a úspešne sa uplatnili v spoločnosti.

Večery odpustenia a zmierenia sú kombináciou autentických svedectiev, piesní a modlitby. Od októbra minulého roka si získali veľkú divácku obľubu. Na sociálnych sieťach si ich celkovo pozrelo viac ako 150-tisíc ľudí. Každé vydanie ponúklo iný pohľad na odpustenie – napríklad odpustenie medzi manželmi, odpustenie otcovi, mame alebo samému sebe. Ústrednou otázkou posledného vysielania pred letnými prázdninami bolo Ako a kde nájsť silu odpustiť?

„Deti, ktoré neodpustili, po nejakom čase začnú opakovať chyby svojich rodičov. Naopak, tie, ktoré našli silu odpustiť, žijú iný život,“ pripomenul na úvod predseda Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar Jozef Mikloško. Zároveň prezentoval alarmujúcu štatistiku. „Každé piate dieťa dnes trpí depresiou,“ vyčíslil. Odpustenie je podľa neho kľúčové pre zahojenie medziľudských vzťahov.

Odpustenie je dnes veľmi aktuálna a potrebná téma. Stačí si toto slovo zadať do internetového vyhľadávača a zobrazí sa vám množstvo článkov z rôznych zdrojov. Našimi zdrojmi budú životné skúseností ľudí, ktorých organizátori podujatia pozvali pred kameru. Tu je výber z ich odpovedí.

Atilla Szajko, „domovák“, dnes vychovávateľ v centre pre deti a rodiny (bývalý detský domov)

Odpúšťanie je v prvom rade boj sám so sebou. Najväčším sklamaním v mojom živote bolo, že sa ma rodičia zriekli. Nikdy som však nepociťoval potrebu odpustiť im, pretože som sa na nich nehneval. Naopak, táto skutočnosť ma posilnila, aby som bol lepším rodičom, manželom. Svoju silu odpúšťať čerpám od ľudí, ktorí mi ukázali úprimnú lásku a priateľstvo, a tiež z hudby, z lásky k Bohu a zo životných situácií, ktoré nám otvárajú oči a srdcia, aby sme boli k sebe lepší.

Michal Libant, zakladateľ a vedúci väzenského spoločenstva Dismas

Mal som odsúdeného, ktorý už sedel strašne dlhé roky. Sedel preto, lebo niekto z jeho blízkych ho „nabonzoval“ za trestnú činnosť. Doteraz nevie, kto to bol. Kvôli nemu dostal osem rokov. Raz mi po siedmich rokoch poslal list. Bolo v ňom napísané: „Ďakujem Pánu Bohu za tieto roky strávené vo väzení. Teraz, aj keby som sa dozvedel, kto ma sem dostal, podal by som mu ruku a poďakoval. Lebo tu som sa stretol so živým Kristom.“ Toto je sila odpustenia, ktorú dokáže dať Kristus.

Raz som bol svedčiť na jednom stretnutí v Trnave. Prednášal som, boli tam chlapci aj dievčatá, a po prednáške za mnou prišlo jedno tiché dievča a podalo mi obálku. „Toto je pre vašich odsúdených,“ povedala mi. Na papieri v obálke bolo napísané: „V mene všetkých dievčat, ktoré boli znásilnené, vám odpúšťam. Ja nie som tá, ktorá vás odsudzuje, ale tá, ktorá vám odpúšťa. Tak ako mne odpustil Otec, ja odpúšťam vám.“ Dostal som potom veľa listov od odsúdených. Plakali a ďakovali Bohu, že práve tento list ich uzdravil.

Manželia Robert a Vicki Hoxarovci, vedúci seminárov Otcovo srdce

Odpustenie je rozhodnutie, voľba. Odpustenie je kľúč k slobode. Keď urobíš toto rozhodnutie, je dobré prísť na bezpečné miesto, kde môžeš odpustiť. Všetci sme boli zranení, každý má nejakú hanbu, vinu. Môže to však byť výzva priniesť to všetko otvorene von, aby to bolo viditeľné. To môžeme urobiť cez rozhovor alebo cez list a ten priniesť na bezpečné miesto, ako to aj robíme na seminári. Môže byť ťažké odpustiť. No presne na tomto mieste nám Ježiš dáva dar. Jeho posledné slová na kríži boli: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ On nám dáva dar odpustenia, aby sme my mohli odpustiť iným.

Adela Vinczeová, moderátorka

Neviem, koľko sily treba na odpustenie, ale rozhodne viem, koľko energie berie, keď človek žije v neodpustení. Je to veľmi únavné, obmedzujúce, berie to človeku slobodu a je to zaťažujúce. Je to, akoby ste so sebou nosili celý život mech cementu. Jedného dňa bude človek z toho neodpustenia unavený a vtedy príde ten moment, keď ten mech cementu zloží. Keď ešte neviete, ako nabrať silu na odpustenie, skúste si všímať, koľko sily vám berie neodpustenie.

Michael Švehla alias Majself, raper

Pre každého človeka môže byť štartovací faktor to, že žiadny moment sa už nevráti naspäť. Niektoré veci sa nemusia opakovať a možno niektorým ľuďom ani nestihneme povedať veci, ktoré máme na srdci. Preto si myslím, že ak aj odpustiť nevieme, aspoň by sme sa o to mohli pokúsiť. Ak nás ťažia nejaké problémy vnútri, s nejakým konkrétnym človekom, pokiaľ sme tu, máme to možnosť aspoň dostať zo seba von. Niekedy je odpustenie len to, že to zo seba dostanem von. Netreba to dusiť v sebe, treba o veciach rozprávať, nech sú akékoľvek.

Mário „Kuly“ Kollár, spevák

Keď je človek na niekoho nahnevaný alebo mu niečo zazlieva, je pre neho ťažké získať silu a stav mysle, stav svojho vlastného ega, aby dokázal odpustiť. Toto je to najťažšie, čo môže byť v živote, pretože tá cesta je strašne dlhá, ale nakoniec je veľmi dobré, keď k nej človek príde.

Modlitba Vladimíra Krčméryho a slovo biskupa

Svedectvá hostí striedali pásma piesní a modlitieb Lámačských chvál, ku ktorým sa s piesňou Odpúšťam pridala aj Dominika Gurbaľová. V programe sa objavil aj profesor Vladimír Krčméry. Nehovoril však o najnovších pandemických prognózach. Predniesol modlitbu za Slovensko.

„Pandémia vyplavila na povrch aj mnohé tmavé tiene z našich duší, ukázala nám, že hodnoty nášho národa nie sú postavené na skale, ale na piesku. Odpusť nám to, čoho sme sa dopustili voči našim najbližším zo slabosti, a pomôž nám napraviť to, keď nám v strachu a úzkosti povolili nervy. Chceme ťa poprosiť, aby si na nás vždy zoslal takú skúšku, akú sme schopní urobiť,“ obrátil sa na Boha známy lekár, vedec a infektológ.

Záverečný príhovor patril tradične pomocnému biskupovi Bratislavskej arcidiecézy Jozefovi Haľkovi. Odpustenie prirovnal k mostu. „Keď sa medzi nami niečo stane a prestaneme komunikovať, hovoríme o spálenom alebo spadnutom moste. Každé odpustenie je rekonštrukcia mosta, každým odpustením dávame mostu nový pilier, aby sme po ňom mohli prechádzať jeden k druhému. Celý náš život je jeden veľký most, na konci ktorého nás čaká Pán Boh, ktorý sa nás bude pýtať, či sme počas nášho života budovali alebo nebudovali mosty,“ uzavrel večer biskup Haľko.

Večer odpustenia a zmierenia by sa mal na sociálne siete vrátiť v septembri. Organizátori sa budú počas leta zamýšľať nad formou a pravidelnosťou tohto podujatia. Predchádzajúce streamy zverejnili aj na stránke 77x.sk.