Uzavretie manželstiev medzi katolíkmi a evanjelikmi či rozhodnutie, kde takéto zmiešané páry pokrstia svoje potomstvo, mohlo byť ešte pred pár rokmi sprevádzané mnohými nepríjemnosťami. To, čo by malo kresťanov spájať, bolo v nedávnej minulosti veľakrát kameňom úrazu. Krst totižto nebol medzi jednotlivými cirkvami uznávaný, a aj preto často u kresťanov z iných cirkví dochádzalo k tzv. „prekrsteniu“.
V prípade Katolíckej cirkvi na Slovensku a Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) ukončila nezhody Dohoda o svätom krste podpísaná pred dvadsiatimi rokmi. V nej predstavitelia spomínaných cirkví vyjadrili spoločnú vieru vo sviatosť svätého krstu a tým aj vzájomné uznanie bratstva založenom na Kristovi.
Výročie jej podpísania si predstavitelia spomínaných cirkví pripomenuli v utorok 15. júna na teologicko-pastoračnej konferencii, ktorú zorganizovali Ekumenický výbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a Rada pre ekumenizmus Bratislavskej arcidiecézy.
Uznanie krstu ako spoločný krok k jednote
„Boh nechce rozdelený a vnútorne znepriatelený ľud a nechce ani sviatosti ako zbrane v medzidenominačnej vojne,“ zaznelo v otváracej časti online konferencie z úst generálneho biskupa ECAV Ivana Eľka. Vo svojom príhovore vyjadril vďačnosť za toto dvadsaťročné spoločné úsilie o jednotu a pozval prítomných k hlbšiemu pochopeniu tohto aktu, v ktorom sa podľa jeho slov naplno prejavuje Božia suverenita. „Dohovor nie je iba pokrokom v ekumenizme alebo odstránením tristných situácií v praxi. To je jeho diplomatický či technický výklad. Usilujme sa o jeho esenciálny výklad. Dohovor dáva Bohu za pravdu! Premieta sa do neho to, kto Boh je, aký je a o čo sa snaží,“ povedal Eľko.
O nádej, že stretnutie bude osobitným príspevkom k ekumenickému hnutiu, sa následne v úvode podelil aj arcibiskup a predseda KBS Stanislav Zvolenský. „Cirkev okrem univerzálneho poslania zjednocovať ľudstvo v Kristovi má aj špeciálnu úlohu v napomáhaní jednoty medzi kresťanmi,“ pripomenul.
K tejto jednote je možné dospieť tak prostredníctvom modlitby za jednotu, premenou v láske, ktorá v prospech nej všetko vydrží, ako aj „spoznávaním plodov svätosti aj mimo viditeľných hraníc svojej vlastnej cirkvi“.
Po oboch príhovoroch hlavných predstaviteľov Katolíckej cirkvi a ECAV sa účastníci na krátku chvíľu ponorili do spoločnej Modlitby za jednotu, ktorú predniesol bývalý evanjelický biskup a vtedajší signatár Dohody o svätom krste Július Filo.
Neviditeľný základ domu
Hoci bol spoločný dohovor o krste takpovediac hlavným motívom stretnutia, neostalo iba pri tom. Vďaka príspevkom troch prítomných zahraničných hostí mohli účastníci konferencie nahliadnuť aj do teologického pozadia sviatosti krstu a spoločne sa zamyslieť nad jeho významom v procese budovania spoločenstva a jednoty v Cirkvi.
Okrem profesorky a evanjelickej farárky v Bádensku Dagmar Heller, ktorá sa dotkla problematiky vzájomného uznávania krstov v iných regiónoch a načrtla jednotlivé konkrétne riešenia, prispel do spoločných úvah svojím pohľadom aj františkánsky kňaz, kapucín William Henn, ktorý pôsobí ako profesor na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme.
Účastníkom predniesol správu o trojstranných rozhovoroch medzi katolíkmi, evanjelikmi a menonitmi (ide o jednu z denominácií reformných kresťanských náboženských hnutí v Nemecku), ktoré predstavitelia týchto cirkví viedli v rokoch 2012 – 2017, a poukázal na spoločné prieniky a pokroky v ekumenickom dialógu, pokiaľ ide o vnímanie samotného krstu.
Obraz krstu ako neviditeľného základu domu, ktorý často u veriaceho človeka nie je dostatočne živý, avšak stále drží stabilitu celej stavby, ponúkol vo svojej reflexii profesor Katolíckej univerzity v Miláne a poradca Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov Angelo Maffeis. Na otázku, ako by sme mohli pozitívne výsledky ekumenických dialógov prakticky aplikovať do každodenného života farností, spoločenstiev a kresťanských zborov u nás na Slovensku, odpovedal:
„Nie som si istý, či dokážem dať nejakú praktickú radu Slovensku. Mám však skúsenosť, že spoločná modlitba a počúvanie Božieho slova sú tým, čo postupne vedie k precíteniu toho, čo znamená byť skutočne pokrstený v jednom Kristovom tele. Mnoho ľudí nemá túto skúsenosť vzájomného podelenia sa s pokrstenými veriacimi iných tradícií. Toto by mohol byť teda konkrétny spôsob, ako pocítiť, že sme súčasťou jedného Kristovho tela.“
Jednota kresťanov v praxi
Dôkazom, že aj na Slovensku sú kresťania, ktorí sa o spomínanú jednotu usilujú v každodennom živote a túžia po nej, bola i záverečná časť konferencie, v ktorej sa o svoju skúsenosť z pastoračnej praxe podelili jednotliví duchovní z evanjelickej cirkvi, ako aj oboch obradov Katolíckej cirkvi.
„Najčastejšie som sa s veriacimi evanjelikmi stretával na predmanželských prípravách. Vždy som sa snažil mať voči nim úctu, vážiť si ich vieru a aj som im to povedal. Spolu sme hľadali, čo nás spája, ale pomenovali sme aj to, čo je medzi našimi cirkvami ešte problémom. Budovanie osobného vzťahu bolo pre mňa prioritou a dodnes mám s mnohými osobný kontakt a milé spomienky,“ zaspomínal si na svoje pastoračné skúsenosti gréckokatolícky kňaz a jeden z účastníkov Milan Mojžiš.
Podľa rímskokatolíckeho kňaza Miloša Kohúteka vyšla raz po jednom ekumenickom modlitebnom stretnutí od veriacich túžba po zjednotení. „Veľká časť evanjelických veriacich chodila na naše bohoslužby, ktoré bývali každý deň. Myšlienka o jednote upevnila ešte viac naše vzťahy. Premýšľal som, čo plodí takúto túžbu, a prišiel som na to, že koreňom všetkého je krst. U nás na Myjave sa celý čas krstilo rovnako v oboch kostoloch, a tak Dohoda o uznaní krstu bola potvrdením niečoho, čo bolo u nás úplne samozrejmé už dlhý čas.“
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.