Ak by si niekto myslel, že David Attenborough, známy britský dokumentarista, scenárista, prírodovedec a popularizátor prírodných krás na celom svete, už bude vo svojich 95 rokoch oddychovať, je na veľkom omyle. Po znepokojujúcom, no napriek tomu inšpirujúcom filme Život na našej planéte (2020), v ktorom sa širokej verejnosti pokúsil priblížiť problematiku klimatických zmien ako nikto predtým, prichádza s ďalším alarmujúcim dokumentárnym dielom vyrážajúcim dych.
V najnovšom filme Breaking Boundaries: The Science of Our Planet (Prekročené hranice: Veda o našej planéte) z dielne Netflixu sa Sir Attenborough ako vychýrený rozprávač opäť prihovára svojím vľúdnym hlasom nám všetkým. Tentoraz však viac ako inokedy prichádza s prosbou, aby sme konečne začali dôverovať vede, ak sa chceme vyhnúť bodu, odkiaľ už nebude návratu a za ktorým nás čaká deštrukcia všetkého, čo sme doteraz považovali za normálne. Podľa jeho slov ide priam o „najdôležitejší vedecký poznatok našej doby“, voči ktorému nikto z nás nesmie ostať ľahostajný.
Divákom ho vo filme prezentuje svetoznámy vedec a profesor Johan Rockstrom. Počas dynamických 75 minút objasňuje, ako sa Zem z obdobia holocénu (stabilného obdobia pre život) dostala do obdobia antropocénu, kde sa jedinou hnacou silou zmeny stali ľudia. Po tomto úvode prichádza s vysvetlením deviatich hraníc našej planéty od globálneho otepľovania, stavu sladkovodných tokov, zdravia dažďových pralesov až po znečisťovanie, ktoré musíme spoločnými silami zastabilizovať, aby sme našu Zem ešte udržali v optimálnych podmienkach pre život.
Podľa Rockstroma by sme sa na to mali podujať už v tomto desaťročí, inak hrozí, že ďalšiu šancu nedostaneme. Pri svojom výklade nevynecháva fakty, štatistiky, grafy a animácie, ktoré by mohli zarezonovať najmä u racionálnejšieho publika a presvedčiť ho, že čas na reálnu zmenu už dávno nastal.
Topiace sa ľadovce v Grónsku, odlesňovanie amazonského pralesa, hromadné odumieranie koralových útesov či ničivé požiare v Austrálii, to všetko sú obrazy, ktoré sme už v predchádzajúcich Attenboroughových filmoch mohli vidieť. Citlivého diváka určite zasiahnu, je však možné, že niektorí sa pre ich časté opakovanie stanú voči nim imúnni.
Napokon táto výčitka niekoľko ráz zaznieva aj v samotnom filme z úst niekoľkých odborníkov z rôznych kútov sveta. Hoci už niekoľko desaťročí bijú na poplach, ľudstvo ich napomenutia nechce počuť a naďalej podľa nich kráča zlým smerom.
Mnohí z nich vo filme neskrývajú slzy smútku a frustráciu zo zničených ekosystémov a miznúcej prírody, od ktorej v konečnom dôsledku závisí aj naša existencia. Popri spomínaných bolestivých obrazoch sú možno práve toto najsilnejšie momenty, ktoré v divákovi nanovo prebúdzajú svedomie a otvárajú mu oči.
Tak ako v každom Attenboroughovom filme, ani v Breaking Boundaries nechýba silná vizualizácia. Či už ide o podmanivé prírodné ilustrácie alebo priemyselné zábery, či momenty zo života v znečistených veľkomestách, každý obraz presne a výstižne zapadá do pripraveného scenára a výpovedí, ktoré sprevádza nenásilná hudba. V porovnaní s predchádzajúcim dielom
sa tvorcom dá vytknúť asi len istá nekonzistentnosť celkového obrazu, ktorá je pravdepodobne zapríčinená snahou dať priestor viacerým respondentom.
Napriek mnohým strašidelným faktom a znepokojujúcim správam však ani tentoraz Attenborough svojich divákov nenecháva upadnúť do beznádeje a temnoty.
V závere svojho príhovoru ponúka každému niekoľko jasných návodov na znižovanie uhlíkovej stopy, ktoré sú dosiahnuteľné, nákladovo efektívne a môžu skutočne zachrániť planétu. Tento jeho pohľad nádeje a optimizmu môže inšpirovať aj nás, aby sme sa napriek ohromujúcim faktom a neistej budúcnosti dokázali zmobilizovať a vďaka malým aktívnym krokom začali vytvárať globálne zmeny.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.