Anketa: Čo pre podnikateľov znamená Ekonomika spoločenstva?

V súvislosti s 30. výročím Ekonomiky spoločenstva (ES) sme oslovili niekoľko zaujímavých ľudí – podnikateľov, ktorých život je spätý práve s ES. Porozprávali nám, čo pre nich ES znamená, podelili sa o svoje prvé skúsenosti, ale aj príklady z praxe.

Mária Čalfová, spolukoordinátorka projektu ES na Slovensku, členka Medzinárodnej komisie ES, zakladajúca členka Francis and friends družstvo: Ekonomika spoločenstva je pre mňa osobne životnou cestou. Pamätám si, keď sa zrodila, a istým spôsobom sledujem jej vývoj počas prvých 30 rokov. Vnímam ju aj cez mnohých ľudí po celom svete, s ktorými som v kontakte, a vidím, ako ovplyvňuje životy mnohých a aj mnohých mojich priateľov.

ES má za sebou prvé roky šírenia. Má po svete viac než 1000 firiem ES alebo jej sympatizantov, má svoje oficiálne platformy či asociácie vo viac než 10 krajinách, a prostredníctvom projektov 15 inkubátorov nových firiem vo svete. Veľký úspech má momentálne v afrických krajinách. Motivuje ľudí k dávaniu, dávaniu seba. „Veď nikto nie je taký chudobný, aby nemohol nič dať, a nikto taký bohatý, že by nemal čo prijať,“ odznela i myšlienka od africkej poradkyne pre ekonomiku a prácu Hnutia fokoláre Geneviève A. Sanze.

Najväčší počet projektov a programov pre núdznych má práve Brazília, kde sa ES zrodila. Na Slovensku má svojich pionierov, aj mladšiu generáciu. ES je ekonomikou mladých, zvlášť týchto čias. Sú citliví na ekológiu, spravodlivosť a chudobní im nie sú ľahostajní. Chcú participovať na spoločnom dianí.

Osobne si myslím, že ES v ďalších svojich rokoch bude mať nový ráz a rozmer vďaka spolupráci s inými organizáciami a subjektmi, ako je aj Františkova ekonomika. S priateľmi sme práve tento rok založili firmu ES – Francis and friends družstvo a prijali sme jej výzvy a túžbu vytvárať lepši svet okolo. O 30 rokov si povieme, ako nám to šlo. Držte nám palce (úsmev).

ES je ekonomikou mladých. Sú citliví na ekológiu, spravodlivosť a chudobní im nie sú ľahostajní.

Martin Sepp a Dávid Sládeček, Plaut, s. r. o.

Martin: Ekonomika spoločenstva je pre mňa vyjadrením životného štýlu podnikateľa, ktorý ma vyjadruje a napĺňa. Hlavne ma nesmierne ovplyvnila myšlienka ES: „Miluj firmu blížneho svojho ako svoju vlastnú.“ Na základe tejto vety mám v svojom podnikaní hlbokú úctu voči práci každej firmy, ktorá podniká v IT sektore, a snažím sa, aby konkurencia medzi nami bola kreatívna a užitočná pre naše okolie a náš svet.

Ďalej je pre mňa kľúčová oblasť „kultúry dávania“, ktorá je mi blízka, lebo deliť sa o moje prebytky bolo vždy pre mňa prirodzené vďaka mojej výchove a vplyvu mojej „duchovnej“ rodiny v spoločenstve, v ktorom som bol od malička vychovávaný k hodnotám, k vzájomnej výmene tak duchovných, ako aj hmotných dobier.

ES ma ďalej naučila, že podnikať chcem tak, aby som v prvom rade mal na zreteli dobro svojich klientov a mal ich firmy do slova a do písmena „rád“, čiže aby bol pre mňa dôležitejší úspech mojich klientov ako môj vlastný zisk.

Cieľom môjho podnikania, inšpirovaného ES, je byť v podnikaní sám sebou, nerobiť formu a „machrovať“, akí sme skvelí. Samozrejme, mám na čom pracovať, som na ceste a táto cesta stojí za to, aby sme tak budovali lepší a spravodlivejší svet, kde sa postupne zminimalizujú rozdiely medzi chudobnými a bohatými.

Martin a Dávid: Pár príkladov je z našej firmy Plaut, v ktorej sa snažíme spolu s naším riaditeľom Dávidom Sládečkom o budovanie rodinnej atmosféry, aby sa nikto z našich kolegov, bez ohľadu na pracovné zaradenie, necítil neužitočne, alebo len ako súčasť „dobre vyladeného stroja“, ale aby každý člen firmy bol vnímaný najmä ako človek, aj so svojimi osobnými problémami a starosťami.

Napríklad jednému kolegovi, ktorý chcel pre chorobu svojho rodiča prerušiť pracovný pomer, sme umožnili pracovať tak, ako mu to podmienky dovolia, hlavne aby sa dokázal postarať o svojho blízkeho. Neraz sme sami prekvapení, že aj naši kolegovia sú ochotní prekročiť hranicu svojej komfortnej zóny, aby sme si vzájomne pomohli.

Na stretnutia so zákazníkmi sa snažíme dobre pripraviť, ale v prvom rade na ne ideme s tým, že sa chceme snažiť o dobro zákazníka; len ak sa bude dariť našim zákazníkom, môže sa dariť aj nám. Nedávno sme sa pripravovali na jedno stretnutie s riaditeľom dôležitého zákazníka, kde máme veľa pracovných starostí, a povedali sme si, že chceme, aby aj napriek nepríjemným témam mal vďaka nášmu stretnutiu lepší deň. S týmto postojom a s odhodlaním viac počúvať, ako „tlačiť“ naše záujmy, sa nás riaditeľ veľkého zákazníka opýtal: „A vy ste odkiaľ? Takého dodávateľa som ešte nestretol.“

Len ak sa bude dariť našim zákazníkom, môže sa dariť aj nám.

Tím In Vivo (majiteľky a sestry Lucia Leutgöb a Gabriela Kosečková, Hana Ondrušová a Veronika Sodomková): Sme hnutie s posolstvom jednoty, ale často si zamieňame pojem jednoty s tým, že výsledok problémov, tém, rozhovorov… sa musí končiť s rovnakým názorom myslenia.

Zabúdame, že namiesto toho by sme sa mali pozerať na rôznorodosť ako na dar, talent jednotlivca, ktorý sa otvorene komunikuje, prijíma sa v skupine, dopĺňa a prináša najlepšie riešenia. Máme túžbu po harmónii a diskusie s rozdielnymi pohľadmi/názormi na vec či kritiku považujeme často za NEGATÍVUM.

Taktiež sa často navonok prezentujeme ako ľudia, ktorí každý problém vedia vyriešiť. Teoreticky vieme, že  ťažkosti  v podobe „bolesti“ sú cesta a nie cieľ a že nás osobnostne alebo firemne posúvajú ďalej. No napriek tomu naše osobné či firemné zlyhania považujeme za slabosť.

Sú situácie, keď napriek všetkému úsiliu a dobrej vôli všetkých zúčastnených nevieme nájsť konsenzus. Bola by potrebná otvorená diskusia na túto tému. Hovoriť viac aj o našej ľudskej prirodzenosti a ako sa vieme v tomto vzájomne posilniť.

Ludmila Barborková, Kamínek – centrum pro rodinu, z. s.:  Ekonomika spoločenstva je pre mňa životný štýl. Myšlienky Ekonomiky spoločenstva sú pre mňa súčasťou môjho života. Keby som mala jednoducho vysvetliť, o čom ES je, tak by som spomenula dva piliere.

Tým prvým by bola kultúra dávania. Centrom je kultúra dávania, keď sa nepozerám na konkrétne situácie „trhovo“, ale idem do situácií nezištne s cieľom vytvárať spoločenstvo. Táto kultúra dávania, hoci je silno zakorenená v srdci každého človeka – človeka robí šťastným to, že môže darovať –, ​​je v súčasnej spoločnosti skôr v rozpore s kultúrou vlastnenia, ktorá sa nepozerá na ľudí okolo seba.

Tým druhým je spoločenstvo. Snažím sa vytvárať spoločenstvo s ľuďmi okolo seba, či už sú to zamestnanci, klienti, ktokoľvek… Snažím sa ísť do vzťahov naplno, počúvať, vcítiť sa do situácie druhého a spoločne hľadať riešenia. A práve vytvárať spoločenstvo, ustúpiť zo svojich predstáv – to vidím v protiklade k dnešnej silno individualistickej spoločnosti, keď ľudia pozerajú najmä na svoj osobný prospech a cítenie pre spoločné „vyššie“ dobro sa niekedy trochu vytratilo.

Od roku 2017 mám na starosti kaviareň PAPU café, ktorú prevádzkuje Kamínek – centrum pro rodinu. Sme nezisková organizácia, takže v rôznych oblastiach máme rozhodovanie jednoduchšie. Našou misiou je podpora rodín, a to sa nám darí aj cez zamestnávanie mamičiek po rodičovskej dovolenke. Ponúkame čiastočné úväzky, snažíme sa vyjsť mamičkám maximálne v ústrety, zamestnávame aj mamičky samoživiteľky, pre ktoré je situácia obzvlášť ťažká.

Marie Trutnovská, dôchodkyňa, predtým podnikateľka a majiteľka šijacej dielne s originálnou módou: S Ekonomikou spoločenstva som sa zoznámila v roku 1991. Bola som oslovená myšlienkami Chiary Lubichovej, ktoré predstavila v Brazílii.

V roku 1992 som založila svoju firmu, kde som sa snažila pretaviť tieto myšlienky. Snažila som sa „novo“ vidieť zamestnancov, dodávateľov i odberateľov, ale aj konkurenciu. Vytvoriť si s nimi osobný vzťah.

Priebežne som mala od päť do 15 zamestnancov. A aj keď som so svojím podnikaním skončila v roku 2015, ešte stále sa mi ozývajú tak dodávatelia, ako aj odberatelia, ale aj zamestnanci. Mnohých zamestnancov som podporovala v štúdiu a umožnila som im študovať popri zamestnaní. Cítim, že vytváranie „nových“ vzťahov je obrovský kapitál pre budúcnosť.

Petr Láska, riaditeľ a majiteľ TRANS-Technik, spol. s r. o.: Ekonomika spoločenstva hrala v počiatkoch môjho podnikania zásadnú úlohu. Iste, podnikanie pre mňa bolo na prvom mieste možnosťou, ako finančne zabezpečiť seba a svoju rodinu, samozrejme, za predpokladu, že sa mi bude dariť a budem mať aj trochu šťastie, že stretnem dobrých ľudí a dokážem byť úspešný.

Keď som sa potom stretol s myšlienkami ES, ktoré nám Chiara odovzdala v máji 1991, rozhodol som sa, že sa okrem naplnenia osobného želania dosiahnuť ekonomickú slobodu a samostatnosť budem riadiť týmito pravidlami a že mojím cieľom budú aj ciele, ktoré nám vtedy ES ponúkla.

Z dnešnej mojej skúsenosti už viem, že tieto ciele sú ešte nad ekonomickou slobodou, ktorú podnikaním môže človek dosiahnuť, ba naopak, ES ponúka ešte plnohodnotnejší cieľ, ako sa realizovať.