Odpovede na otázky výchovy, ktoré si ako rodičia kladieme, hľadáme na rôznych miestach – vo výchovných príručkách, na internete, v kontakte s inými rodinami… Mnohí si zároveň myslia, že každý má v sebe akýsi rodičovský inštinkt, ktorý funguje a treba mu len dôverovať. Žijeme však v dobe obrovskej pestrosti názorov, výchovných metód a prístupov.
Rýchle životné tempo nás odťahuje od sústredenia sa na podstatné. Pandémia nás za posledný rok vystavila mnohým zaťažkávajúcim situáciám, nemeniaca sa všednosť bola previerkou našich vzťahov.
V centre výchovného prístupu, ktorý ponúkame, stojí človek, osoba so všetkými rozmermi.
Možno sa teda naozaj nestačí spoliehať len na svoj výchovný inštinkt. Nedávno som čítala, že prvým veľkým krokom v živote každého človeka je pripustiť, že nevie. Zahľadieť sa do seba a s úprimnosťou si priznať, že dieťa, ktoré nám je zverené, je pre nás v mnohom ešte veľkou neznámou, môže byť prvým krokom k uvedomelej, kvalitnejšej výchove.
Rubrika Krása výchovy, ktorú tento mesiac na našom portáli rozbiehame, je nielen pre rodičov príležitosťou vstúpiť do sveta detí a dospievajúcich a lepšie ich spoznať. Spolu s Eziom Acetim, detským psychológom a psychoterapeutom, autorom mnohých kníh, sa každý mesiac pustíme objavovať jednotlivé vývinové fázy chlapcov a dievčat a s ním spojené emočné, duchovné i intelektuálne aspekty ich osobností. Na otázky čitateľov budú v priebehu mesiaca odpovedať aj iní psychológovia.
V centre výchovného prístupu, ktorý ponúkame, stojí človek, osoba so všetkými rozmermi. Našou úlohou je porozumieť mu, aby sme ho na ceste rastu mohli sprevádzať a povzbudzovať k odkrývaniu jeho vlastnej hodnoty a darov. Sebaúcta, prijatie vlastnej krehkosti a presvedčenie o osobných kvalitách sú pre každého z nás zásadné. Ak však ako dospelí nie sme informovaní, nevzdelávame sa a zároveň tak nerozvíjame schopnosti, ktoré sa od nás v úlohe rodiča či vychovávateľa očakávajú, môžeme sa naopak stať prekážkou vo výchovnom vzťahu.
Sme naprogramovaní na lásku. Vždy, keď prežívame nejakú skúsenosť lásky, cítime, ako náš život napreduje, dozrieva a prekvitá.
Acetiho postoj k dieťaťu je postavený práve na princípe identity človeka, ktorého Boh stvoril pre vzťah. Sám v jednom zo svojich článkov píše: „Sme naprogramovaní na lásku. Vždy, keď prežívame nejakú skúsenosť lásky, cítime, ako náš život napreduje, dozrieva a prekvitá. Láska je v každom človeku prítomná ako túžba darovať sa.“ (Aceti, E. – Moran, J., Verso l’uomo, 2019, s. 123) Dieťa si v sebe nesie tento plán, no potrebuje vedľa seba niekoho, kto by mu ho pomáhal odhaliť. Vnímam to ako pozvanie pre nás, dospelých, neprestávať sa učiť správnej starostlivosti a podpore dieťaťa, naďalej posilňovať hodnoty najprv vo vlastnom živote, aby sme ich autenticky mohli sprostredkúvať mladej generácii. Ideálne je vytvárať spoločenstvo, ktoré bude výrazom kolektívnej koherentnosti. A k tomu nás paktom o výchove vyzýva aj pápež František.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.