Prinášame vám výber udalostí, ktoré ukazujú, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

– Premiér zdôraznil dôležitosť nášho členstva v Európskej únii

– Ministerka Kolíková chce zlepšiť podmienky väzenstva na Slovensku

– Európska komisia chce aj naďalej chrániť slobodu tlače

– Členské štáty Európskej komisie pomáhajú Indii, ktorá sa kvôli pandémii ocitla v zúfalej situácii

Premiér zdôraznil dôležitosť nášho členstva v Európskej únii

To, že sme v Európskej únii, je jasným ukazovateľom toho, kde sa v súčasnosti ako krajina nachádzame a ako sme sa posunuli od revolúcie v roku 1989. Vyplynulo to z vyjadrenia premiéra Eduarda Hegera pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky, ktoré poskytol pri príležitosti 17. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie.

Predseda vlády Slovenskej republiky novinárom povedal: „Kým sme neboli členom, boli sme najmä divákmi. Od vstupu do EÚ sme 17 rokov jej plnohodnotným členom. Sedíme za jedným stolom, kde o všetkom spolurozhodujeme. Treba sa zbaviť dojmu, že za všetkým je Brusel. Brusel je mesto v Belgicku, my sme súčasťou EÚ, aj my sme EÚ.“

Za najväčšie výhody členstva v Európskej únii premiér považuje to, že sme schopní riešiť krízy a výzvy, ktorým by sa krajiny na vlastnú päsť nedokázali postaviť. Za takéto problémy označil napríklad pandémiu koronavírusu a zelenú či digitálnu tranzíciu.

Heger povedal: „Členstvo v EÚ nie je len o európskom rozpočte. Aj vďaka členstvu v EÚ dnes máme cestovnú mapu pre zdravšie, modernejšie a úspešnejšie Slovensko, ktorou je Plán obnovy a odolnosti SR.“ Európsku úniu zároveň označil za organizáciu, ktorá sa hlási k dôležitým hodnotám, akými sú demokracia, právny štát či princípy trhovej ekonomiky.

Predseda vládneho kabinetu ešte dodal, že popri pripomínaní si nášho členstva v Európskej únii nesmieme zabúdať ani na naše členstvo v NATO, ktorého výročie si pripomíname 29. marca. Premiér sa vyjadril: „NATO je pre našu krajinu garanciou bezpečnosti. Nemusíme ísť ďaleko po príklady toho, že bezpečnosť nie je ani v dnešnom svete samozrejmosťou.“

Ministerka Kolíková chce zlepšiť podmienky väzenstva na Slovensku

Zo strany spoločnosti čelia podmienky väzenstva v našej krajine kritike a aj preto by sme mali využiť príležitosť na ich zlepšenie, povedala počas diskusie k programovému vyhláseniu vlády ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Podľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky povedala, že Zbor väzenskej a justičnej stráže si síce plní svoje povinnosti svedomito, ale bez finančných prostriedkov nedokáže zlepšiť väzenské podmienky. Ministerka zároveň tvrdí, že podmienky v ústavoch na výkon väzby reflektujú kvalitu demokratickej spoločnosti v našej krajine.

Mária Kolíková verí, že na rozdiel od predchádzajúcich vlád bude vláda, do ktorej patrí, schopná aj vzhľadom na súčasnú náladu v spoločnosti uskutočniť realizáciu zmien v tejto oblasti justície.

Okrem zlepšenia podmienok vo väzenstve sa Kolíkovej rezort chce počas súčasnej vlády venovať aj ochrane zraniteľných osôb. Pomocou veľkej reformy opatrovníckeho práva chce Ministerstvo spravodlivosti zároveň pomôcť ľuďom, ktorí sa nachádzajú v krízových situáciách. Chystá sa aj rekodifikácia súkromných vzťahov.

Počas diskusie o smerovaní súčasnej vlády sa vyjadril aj Vladimír Lengvarský, minister zdravotníctva. Ten povedal, že zlepšovanie zdravotníctva na Slovensku sa dá rozdeliť na tri piliere – pacient, zdravotnícky pracovník a systém poskytovania zdravotnej starostlivosti. Minister povedal: „Štát musí hrať silnú regulačnú úlohu v tom, ako bude systém nastavený a ako bude fungovať.“

Lengvarský poďakoval bývalému vedeniu rezortu za to, že plán obnovy dáva ministerstvu zdravotníctva vysokú sumu. Na čerpanie týchto financií bude podľa neho potrebné optimalizovať sieť nemocníc, regulovať ju a prispôsobovať ju tomu, čo pacienti práve potrebujú.

Do diskusie sa zapojil aj Ivan Korčok, súčasný šéf slovenskej diplomacie. Zdôraznil, že je dôležité, aby Slováci vedeli, kam geopoliticky a hodnotovo patríme. Povedal: „Mojou snahou je urobiť všetko pre to, aby si Slovensko zachovalo jasný geopolitický kompas.“

Európska komisia chce aj naďalej chrániť slobodu tlače

Tretí máj je Svetovým dňom slobody tlače. Pri tejto príležitosti Európska komisia pripomenula svoj záväzok ochraňovať túto hodnotu a pluralitu médií. Informovala o tom Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

Dôvodom, prečo my mali médiá fungovať slobodne a nezávisle, je podľa Komisie to, že je to jadrom hodnôt Európskej únie a demokracie.

Věra Jourová, ktorá zastáva post podpredsedníčky Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť, povedala, že pandémia koronavírusu dokázala dôležitosť novinárov. Zároveň ale Jourová vyjadrila svoje znepokojenie z nárastu násilia voči vykonávateľom tejto profesie. Povedala: „Mám obavy z nárastu hrozieb a útokov na novinárov, zameraných predovšetkým na ženy.“

Dodala ešte, že eurokomisia by mala do konca roku 2021 predložiť členským štátom Európskej únie odporúčania týkajúce sa zvyšovania bezpečnosti novinárov.

V súčasnosti Komisia pre tento krok zbiera potrebné podklady a zo strany médií získava potrebnú spätnú väzbu. Prvý komplexný európsky prístup k médiám vyšiel už v decembri minulého roka a vychádzal z Akčného plánu pre európsku demokraciu a akčného plánu pre médiá a audiovizuálny sektor. Komisia už vtedy oznámila, že bude v priebehu roka 2021 riešiť otázku bezpečnosti novinárov.

Eurokomisia má k dispozícii finančné prostriedky vo výške 75 miliónov eur, ktoré použije na podporu mediálnej plurality, žurnalistiky a mediálnej gramotnosti.

Josep Borrell, šéf európskej diplomacie, v mene Európskej únie vydal vyhlásenie, v ktorom upozorňuje na ohrozovanie slobody tlače v období, keď je bezplatné a nezávislé informovanie o udalostiach dôležité tak, ako nikdy predtým. Poukázal na to, ako negatívne dokážu na novinárov vplývať politické a finančné tlaky a upozornil aj na ich prenasledovanie, väznenie alebo prejavy násilia voči nim, ktoré sú spôsobené ich profesiou.

Členské štáty Európskej únie pomáhajú Indii, ktorá sa kvôli pandémii ocitla v zúfalej situácii

Tlačová agentúra Slovenskej republiky informovala o tom, že mechanizmus Európskej únie v oblasti civilnej ochrany organizuje dodávky pomoci v oblasti zdravotníctva pre Indiu. Táto krajina v súčasnosti čelí prudkému nárastu počtu ľudí nakazených ochorením COVID-19, čo spôsobilo kolaps zdravotníctva.

Exekutíva Európskej únie dostala na prelome mesiacov apríl a máj ponuky ohľadom zdravotníckej pomoci od Belgicka, Fínska, Francúzska, Írska, Luxemburska, Portugalska, Rakúska, Rumunska, Švédska a Talianska. K nim sa neskôr pripojili aj ďalšie štáty Európskej únie – Česká republika, Dánsko, Holandsko, Nemecko a Španielsko.

Do Indie tieto krajiny pošlú kyslíkové fľaše, koncentrátory kyslíka, pľúcne ventilátory či antivírusový liek remdezivir. Nemecko k zásielke pripojilo aj jeden generátor kyslíka.

Janez Lenarčič, eurokomisár pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie v správe pre médiá uviedol: „Som hrdý na to, že členské štáty EÚ poskytujú značnú pomoc a preukázali solidaritu s Indiou v tomto veľmi zložitom čase a svojim indickým priateľom dodávajú kritický kyslík, ventilátory a antivírusové lieky. Kolektívne akcie sú jediným riešením, ak chceme zvíťaziť v boji proti pandémii koronavírusu.“

Zároveň povedal, že Koordinačné stredisko Európskej komisie pre núdzové situácie neustále sleduje vývoj pandémie v Indii a je pripravené znovu pomôcť v prípade, že sa situácia prudko zhorší. Celú pomoc vrátane nákladov na dopravu a koordináciu spolufinancuje eurokomisia.