Za etickým investovaním nestoja len sociálne hodnoty. Vplýva naň i náboženstvo a kultúra

Témy ako spoločenská zodpovednosť (v angličtine CSR – Corporate social responsibility) či etické investovanie sú aktuálne dosť diskutované naprieč spoločnosťou. Tieto pojmy sú v určitom bode prepojené, pretože vytvárajú obraz o tom, ako sa daná firma, spoločnosť správa a aký má dosah na iné subjekty a v neposlednom rade veľa hovorí o ich vlastných hodnotách. Ľudia sa prirodzene začínajú viac zaujímať o to, aké dopady má ich správanie, ako konkrétne podniky v ich okolí vplývajú napríklad na životné prostredie, ale aj ľudí v regióne, ako sa firma správa k svojim zamestnancom a celkovo, akú filozofiu si pestuje. 

Etické, resp. udržateľné investovanie (ESG – Environmental, Social, Governance) podporuje aj Európska únia. Ak by ste sa rozhodli investovať do takto označených fondov, tak financie, ktoré zainvestujete do niektorej firmy alebo inštitúcie by sa mali držať niekoľkých princípov, ktoré vychádzajú z troch bodov. Patrí sem environmentálne hľadisko (úspora energie, znižovanie oxidu uhličitého, skleníkových plynov či využívanie obnoviteľných zdrojov),  ďalej je dôležité klásť dôraz na spoločenskú zodpovednosť (napr. dodržiavanie pracovných noriem, prospešné služby v rámci zdravotnej, sociálnej starostlivosti a iné) a nakoniec je tu ešte tretia rovina a to je, nazvime to, verejné dobro (napr. transparentnosť, pomoc rozvojovým krajinám, ďalšie etické hodnoty a praktiky).

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, keď si kupujete určitý tovar či službu, čo všetko za tým v skutočnosti je? Ako podnik vplýva na jednotlivé sféry, ktoré sú spomínané vyššie? Alebo ak máte uložené peniaze v banke, na čo všetko banka tie peniaze používa? Ak teda hovoríme o etických princípoch, priznajme si, že si často neuvedomíme tento priamy dopad.

Rozprávali sme sa s Tomášom Dernerom, ktorý vyštudoval odbor Financie s vedľajšou špecializáciou Makroekonomická analýza na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Zároveň zložil i medzinárodné skúšky CFA (Chartered Financial Analyst), ktoré sa dnes považujú ako určitý svetový štandard v rámci investičnej brandže. Tridsaťštyriročný Tomáš je povolaním portfólio manažérom v investičnej spoločnosti a k ekonomickým témam má skutočne blízko. Aj preto nám dnes predstavil podstatu etického investovania.

Prezraďte našim čitateľom, ako vám do života prišla Františkova ekonomika a čomu sa venujete?

K stretnutiu, ktoré sa malo konať v Assisi, som sa dostal tak trochu náhodou, vďaka preposlanému odkazu.

Už viac ako osem rokov pracujem ako portfólio manažér v investičnej spoločnosti, spravujem penzijné fondy a portfólia inštitucionálnych klientov. Ekonomické témy sú mi preto veľmi blízke a príležitosť diskutovať súčasné výzvy s ľuďmi, ktorí sa na ekonomiku pozerajú z iného uhla pohľadu, než je súčasný mainstream, bola pre mňa doteraz vzácna.

Téma spoločenskej zodpovednosti naberá v posledných rokoch aj v investovaní na význame a je do značnej miery akcelerovaná klimatickými zmenami a celospoločenskú snahou ju riešiť. Dalo by sa dnes dokonca hovoriť o určitom veľkom trende. Etické investovanie je vo svojej podstate široko využívaný pojem, za ktorým sa často nachádza rozdielny prístup alebo pohľad k uplatňovaniu hodnôt.

V rámci online stretnutia usporiadaného z Assisi by som označil etické investovanie ako okrajovú tému. Príčinu by som hľadal v nízkom zastúpení účastníkov z vyspelého sveta, kde spôsob, akým sa investujú úspory, témou nepochybne je, čo je dané aj demografickou štruktúrou a penzijnými systémami. V rozvojovom svete túto otázku dnes asi málokto rieši.

Čo konkrétne vás na Františkovej ekonomike zaujalo a rozprávate sa o tom aj doma, možno medzi priateľmi?

Počas stretnutia bolo prezentované mnoho zaujímavých myšlienok a viac či menej rozpracovaných ekonomických prístupov či pohľadov na stav sveta. Osobne sa mi páčil “doughnut model”, ktorej autorom je profesorka Raworthová. Tento koncept možno vnímať ako určité zrkadlo ľudstva 21. storočia a môže poslúžiť aj ako kompas, ako posunúť jednotlivé ekonomiky vpred smerom k dlhodobej udržateľnosti, pretože je vytváraný pre jednotlivé štáty sveta.

Ako vyplýva z názvu, model má tvar šišky, keď stredná časť zobrazuje, do akej miery nie sú krajiny schopné napĺňať základné potreby ľudí definovanej v cieľoch udržateľného rozvoja OSN. Vonkajší kruh sleduje, v akej miere štáty prekračujú možnosti Zeme vo vzťahu k podnebiu, biodiverzity, znečistenia a využitie pôdy. Svet ako celok a jednotlivé národy nie sú v súčasnosti ani zďaleka v rovnováhe.

Témy riešená v rámci Františkovej ekonomiky sa stávajú predmetom diskusie, hoci súčasný pandemický stav značne obmedzil kontakty. Na druhej strane vznikla priamo československá skupina, kde sa vždy po krátkom odbornom úvode diskutuje na vybranú tému.

Poďme teraz  priamo k téme. Čo znamená etické investovanie, čo si pod tým máme predstaviť?

Stručne, etické investovanie znamená, že do svojho investičného rozhodovania zakomponujeme etické princípy. Pohľad na to, čo je alebo nie je etické, sa nepochybne naprieč svetom značne líši vplyvom rozdielneho pohľadu nielen napríklad na sociálne hodnoty. Svoju významnú úlohu tu má i náboženstvo a kultúra. Inými slovami, čo je prijateľné pre jednu spoločnosť, nemusí byť prijateľné pre druhú.

Aké sú teda základné princípy etického investovania?

Dá sa teda povedať, že princípy sú značne individuálne, pričom sú spojené snahou o pozitívny dopad takejto investície pre danú spoločnosť. Alebo sú aspoň nástrojom pre vylúčenie alebo minimalizovanie negatívnych dopadov.

Vy ste boli práve  v januári hosťom online diskusie na túto tému. Skloňovali ste tam slovo treshhold. Môžete nám povedať, čo to znamená a akú úlohu pri tomto zohráva?

Z angličtiny prevzatý pojem threshold možno preložiť ako hranica. Počas diskusie som tento výraz použil v súvislosti s vyhodnocovaním či investícia spĺňa, alebo nespĺňa etické kritériá. V rámci rozhodovania nepochybne narazíme na mnoho sporných prípadov.

Príkladom môže byť spoločnosť, ktorej aktivity môžu byť z časti prospešné a z časti nežiaduce. Predstavme si firmu vyrábajúcu elektrinu, podiel vyrobenej elektriny z tzv. špinavých zdrojov je nepochybne merateľný a na základe toho možno usúdiť, či je pre nás taká investícia eticky prijateľná, alebo nie.

Súčasne ale nesmieme zabudnúť, že dôležitým faktorom je aj snaha o zmenu. V krajinách s veľkým podielom uhoľných elektrární je transformácia kľúčová, preto je nutné sa pozerať ďalej a neísť len po povrchu. Avšak vytváranie investičných smerníc a stanovovaní hraníc je nepochybne cestou, ktorá zjednodušuje rozhodovanie, prípadne smeruje pozornosť k aspektom, ktoré sú pre konečné rozhodnutie dôležité.

Čo môže človek ako jednotlivec zmeniť? Ako môže zasiahnuť? Predsa len pri tejto problematike ide skôr o väčšinu. Môže vôbec človek sám za seba niečo ovplyvniť?

Z ekonomického pohľadu stojíme všetci ako jednotlivci na strane dopytu. Je v podstate jedno, či ide o spôsob investovania, výrobky alebo služby, aké si vyberáme. Aj na tieto denné rozhodnutia možno nazerať ako na rozhodnutia, ktorými podporujeme tých, od ktorých nakupujeme výrobky, alebo im platíme za služby.

Z pohľadu uhlíkovej stopy je veľký rozdiel, či si kúpime jablká od miestneho pestovateľa, alebo svojím nákupom podporíme dovoz jabĺk z Brazílie. Takých rozhodnutí robíme veľa a hoci sa to nemusí na prvý pohľad zdať, dokopy majú výrazný vplyv.

A posledná otázka. Ak teda hovoríme o zisku a o nejakej etike….dá sa vôbec pri podnikaní hovoriť o etickom podnikaní, o etickom investovaní? Veď na konci dňa pôjde investorovi či podnikateľovi, firme vždy len o zisk…je tu nejaká hranica, kedy je ten zisk ešte povedzme vnímaný v súlade s nejakým etickým nastavením a potom je tá hranica, keď ju človek prekročí a je za ňou len vidina peňazí?

Myslím si, že je potrebné sa na túto problematiku pozerať realisticky. Pri akejkoľvek ekonomickej činnosti sa vždy nejaké nežiaduce vplyvy objavia, a hoci ich nemožno úplne vylúčiť, mali by sme sa ich snažiť minimalizovať.

Je teda zrejmé, že zisk nemôže byť jediným kritériom, ale je nutné pozerať sa, čo daná podnikateľská činnosť prináša a aké má dopady na spoločnosť. V dnešnom svete mnoho technologických spoločností dosahuje astronomické zisky a vysoké marže vďaka inováciám, ktoré majú veľký prínos, na základe čoho dosahujú i ziskovosť. Preto nemusí byť ani tak dôležitá výška zisku ako jeho následné využitie.