Lektorka a psychoterapeutka Marie Nováková v nedávnej online diskusii, ktorú pravidelne každý druhý utorok v mesiaci organizuje iniciatíva The Economy of Francesco CZ/SK TALKS, hovorila o zdravých vzťahoch v lockdowne. S pandémiou sa snažíme zmieriť a prispôsobiť jej svoj každodenný pracovný, ale i súkromný život už viac ako rok. O to náročnejšie sú dnes vzťahy. Udržať si fungujúcu rodinu a pracovať z domu je totiž skutočne náročné a mnohí ľudia sú na hranici vyhorenia. Popritom ide ruka v ruke aj vzdelávanie detí a mládeže, pretože opäť – viac sa za uplynulý rok videli so svojimi kamarátmi, rovesníkmi a spolužiakmi cez web kameru ako naživo. A toto všetko si môže vypýtať svoju daň. Ako na to?
Hneď na úvod diskusie odborníčka z ČR poznamenala, že v skutočnosti sa dnes stretávame, ale aj nestretávame – v online priestore sú tie stretnutia iné, ako tie skutočné. Nemôžeme si podať s niekým ruku, vypiť šálku kávy. „Môžeme si odovzdať skúsenosti, vedomosti a možno, naozaj len možno si môžeme odovzdať hodnoty, ale nadviazať osobný vzťah takouto formou je naozaj ťažké,“ hovorí Nováková, ktorá si veľmi váži pápeža Františka. „Zdá sa mi, že je akoby guru dnešných dní. Dokáže, povedala by som, trafiť do čierneho, vystihnúť to podstatné. Keď pandémia začínala, fascinovala ma jeho veta, ktorú som započula. Ešte v marci minulého roka povedal, že v nezdravom svete nemôže existovať zdravý človek,“ zamýšľa sa lektorka vzťahov nad duchovnou stránkou.
A práve vo Františkovej ekonomike sa skloňujú vzťahy, väzby. „Nie sme len súčasťou medziľudských vzťahov. Priznajme si, že bez zdravých vzťahov je nám veľmi ťažko. Sme súčasťou ekosystému, sme síce duchovné bytosti, ale bolo nám dané telo. Takže sme so všetkým prepojení a ak trpíme my, naše telo, trpí s nami celý svet. Ak napríklad trpí ekologické cítenie (globálne), trpíme aj my,“ vysvetľuje Nováková.
Kradne nám online skutočné vzťahy?
Radí, že ak chceme niečo zmeniť, najskôr by sme sa mali na problém pozrieť – vcítiť sa do neho. A ako sa teda konkrétne pozrieť na vzťahy?
„Prvá vec – problém – je odosobnenie vzťahov. Veľa vecí dnes prežívame pred obrazovkami počítačov, odohráva sa tam toho veľa, dokonca aj časť našich vzťahov,“ pripomína psychoterapeutka, no zároveň varuje pred množstvom času stráveným za počítačom.
Nováková má dlhoročné skúsenosti so závislosťami aj s prácou s mládežou, a preto tento problém vníma komplexnejšie: „Táto forma komunikácie nie je bežná. Pri práci cez počítač sú zapojené určité časti nášho mozgu, ale iné zasa zaháľajú, pracujú inak. Je preukázané, že ak trávime veľa času komunikáciou v online priestore, strácame schopnosť predvídať tok komunikácie. Akoby sme strácali určité sociálne zručnosti, napríklad schopnosť empatie je pre nás oveľa náročnejšia“
Nováková upozorňuje aj na čas strávený na sociálnych sieťach a zamýšľa sa aj nad prienikom práce z domu a súkromným životom: „Počítač máme stále vedľa seba. Dokonca niektorí z nás sme akoby 24 hodín prístupní na mobile. Veľa ľudí robí po nociach projekty.“
Sociálne siete ako priepasť vzťahov
Moderné technológie nás nielen spájajú, ale zároveň oddeľujú, vzďaľujeme sa od seba. Vyrušuje nás mobil či „ťuknutie messengera“. Ak vidíme na displeji, že nám prišiel e-mail, máme potrebu ho okamžite otvoriť a skontrolovať.
Ak sa rozprávame s niekým osobne a máme pri tom položený mobil na stole, komunikujeme inak.
„Je tiež dokázané, že ak sa rozprávame s niekým osobne a máme pri tom položený mobil na stole, komunikujeme inak. Menej sa dokážeme sústrediť na toho druhého. Akoby sme tušili, že môžeme byť kedykoľvek vyrušení. Takto funguje naše podvedomie,“ hodnotí nastavenie mnohých ľudí psychoterapeutka a prirovnáva ho k pocitu, „že veľký brat sa neustále pozerá“ (v tomto kontakte ako mobil).
V súvislosti s pandémiou sa u ľudí viac prejavuje strach, obavy, napätie a následne na to reagujeme v našich vzťahoch. Psychoterapeutka to vysvetľuje na príklade toho, že ak nás niečo bolí – povedzme zub – tiež reagujeme na podnety inak. „Dnešná doba je presýtená veľkou neistotou. Je to ustavičná neistota z toho, čo nás čaká, strach o našich blízkych,“ pripomína Nováková.
Vedieť, ako môžem kritizovať
Psychoterapeutka tiež radí, aby sme sa nebáli komunikovať a vytvárať tzv. bezpečné komunikačné zóny. Takáto zóna pomáha navodiť komunikáciu v okamihoch záťaže, kríz, napätia, stresu či neistoty. Prvou podmienkou je preto nastaviť postoj bezpodmienečného prijatia druhého človeka so všetkými jeho originalitami – teda s ťažkosťami, slabosťami, zraneniami… Pri tomto postoji je človek ochotný dočasne ustúpiť v prípade potreby rovnosti komunikácie, pretože v konkrétnej ťažkej chvíli ten druhý potrebuje láskavý prístup, ohľaduplnosť a pozornosť.
Blízky vzťah nemôže fungovať bez určitej formy kritiky.
Nováková sa zamýšľa nad kritikou, pripomína úlohu načúvajúceho. Sem opäť patrí už spomínaná empatia: „Blízky vzťah nemôže fungovať bez určitej formy kritiky. Kritika je totiž korením vzťahu. Buďme však veľmi opatrní v tejto náročnej dobe, lebo kritika môže ublížiť, prekvapiť, zraniť.“
Podľa psychoterapeutky vždy platilo pravidlo oddeľovať rodinný svet od toho pracovného. Dnes je to oveľa náročnejšie. „Dohodnúť sa celá rodina na tom, čo pre to môžeme urobiť a urobme to. Dnešok je dobou postupných neustálych a neustávajúcich krokov dopredu. Snažme sa to oddeliť, urobme si hranice. Ak to nejde teraz, skúsme to zajtra. Nikdy sa nevzdávajme nádeje,“ radí psychoterapeutka.
Neistota a volanie o pomoc
Ďalej spomína sociálnu neistotu, ktorá sa momentálne čoraz častejšie vyskytuje aj u mládeže. „Učitelia nám potvrdzujú, že narastá agresívne správanie. Keď sa na to pozrieme aj z pohľadu ekológie – dívame sa okolo seba a koľko vidíme porozhadzovaných rúšok v prírode, na zemi. Je to ako volanie o pomoc. Mne to rúško odpadlo, mne už je všetko jedno, strácam silu… A toto vidíme aj u dospievajúcich,“ dodáva Nováková.
A keď sa ešte vrátime k pracovnému životu, momentálne je skutočne náročné oddeliť ho od toho súkromného.
„Pri pracovných vzťahoch je to o tom, aby sme sa vzájomne nepreťažovali a rešpektovali – obe strany, aj zamestnávateľ či zamestnanec, živnostník. Byť tolerantný voči svojmu šéfovi, ale držať si hranice. Viem, čo chcem a krok za krokom za tým idem. Dá sa to formou láskavého pozorovania. A platí to aj opačne. Zamestnávateľ musí vedieť, čo môže na svojich ľudí naložiť. Bez čoho sa zaobíde,“ zamýšľa sa Nováková.
„Hovorme aj o osamotení, o samote vo vzťahoch – u seba, u partnera, u ostatných. To sú tie bezpečné komunikačné zóny. Náruč, kde sa môžeme vyplakať. Napríklad pri dospievajúcich je veľmi dôležité, aby vedeli, že neutečieme od ich emócií, dokonca ani keď sa na nás hnevajú. Pre rodičov je to niekedy naozaj veľmi ťažké,“ priznáva odborníčka na vzťahy Marie Nováková.
Záznam celej diskusie si môžete pozrieť na YouTube
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.