Profesorka Hana Čížková učí mladých ľudí porozumieť ekológii. Okrem toho, že pôsobí na Poľnohospodárskej fakulte Jihočeskej univerzity v Českých Budějoviciach, osvetu sa snaží robiť aj mimo akademickej pôdy. Momentálne ju môžete „stretnúť” na online diskusii, ktorej témou je Ekológia vs. Ekonomika. Vyštudovala Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity v Prahe, odbor všeobecná biológia. V rozhovore nám okrem iného stihla vypočítať, koľko oxidu uhličitého ušetria ľudia, ktorí pracujú z domu a necestujú do zamestnania autom, vysvetlila vplyv veľkých budov na životné prostredie a odkryla najväčšie ekologické mýty, ktorým ľudia veria.
Pôsobíte na akademickej pôde, prezraďte nám, čomu presne sa venujete a prečo ste sa rozhodli ísť touto cestou.
Venujem sa výskumu mokraďových ekosystémov (napríklad pobrežia rybníkov, mokrých lúk a rašelinísk), najmä vplyvu človeka na ich fungovanie: viazanie uhlíka, bilancia minerálnych živín, kolobeh vody. Posledných šestnásť rokov k tomu všetkému učím. Prečo práve toto? Vybrala som si prírodné vedy, pretože som verila, že s tými vedomosťami budem schopná prírode nejako pomôcť. Ale tiež ma inšpirovali úžasní ľudia a práca ma stále baví (úsmev).
Pôsobíte na univerzite a ste v kontakte s mladými ľuďmi. Ako vnímate ich záujem napríklad o ekológiu, životné prostredie a celkovo o klímu? Sú motivovaní k zmenám? Chcú sa zapájať do výziev, ktoré občas počuť a vidieť v spoločnosti?
Vidí sa mi, že mladí ľudia sú voči stavu našej planéty všeobecne citlivejší ako staršie generácie. Samozrejme, do akej miery sú jednotlivci ochotní si kvôli tomu niečo odoprieť, je veľmi rôzne. Pre vysokoškolákov, medzi ktorými sa pohybujem, je triedenie odpadov samozrejmosťou. Študenti poľnohospodárstva sú veľmi citliví k zvieratám, študenti ekológie na Prírodovedeckej fakulte sú zase vnímavejší k stavu prírody ako celku.
Myslíte si, že pandémia ukázala, s čím ma naša planéta najväčší problém? Dá sa vôbec nejako zhrnúť, ktoré problémy sú v rámci životného prostredia kľúčové a ktoré skôr okrajové?
Určite je dobré, že sa obmedzili lety lietadlom a automobilová doprava, na druhej strane vzrástlo množstvo jednorazového odpadu, hlavne rúšok. Ale pandémia v prvom rade ukázala, že my ľudia nemáme prírodu pod kontrolou a že by sme k nej mali pristupovať oveľa pokornejšie. Podľa mňa je kľúčom na zvládnutie pandémie solidarita, ochota ustúpiť zo svojich nárokov, aby som pomohla iným ľuďom alebo dobrej veci. Takáto ochota je aj podmienkou riešenia problémov životného prostredia.
Keď už spomíname rúška, aký je váš pohľad na nárast ich produkcie a používania v súvislosti s pandémiou? Internetom sa šíria rôzne fotografie, na ktorých vidieť obrovské kopy rúšok v oceánoch, sú zachytené na morských živočíchoch a vtákoch…
Na rúška v oceáne je skutočne otrasný pohľad, ale je to len vrchol ľadovca. Aj pred pandémiou v nich plávali plastové vrecká, PET fľaše, jednorazové plienky, mikroplasty z odevov, končia v nich chemikálie aj živiny z polí… a takto by sme mohli pokračovať ďalej. Čo s tým? Obmedzovať množstvo odpadu, ako najlepšie viem, likvidovať ho vhodným spôsobom a hľadať nové technológie na jeho využitie…
Určitý pozitívny efekt má aj to, že ľudia pracujú viac z domu a menej využívajú autá na presuny do práce. Znamená to, že po sebe zanechávame nižšiu uhlíkovú stopu?
V prípade človeka, ktorý pracuje z domu, by sme zníženie jeho uhlíkovej stopy mohli odhadnúť ako množstvo oxidu uhličitého CO2, ktoré inokedy vydá pri ceste do zamestnania. Napríklad keď prestane jazdiť autom na vzdialenosť 10 km do práce a späť, denne sa ušetrí zhruba 2,7-3 kg CO2 (v závislosti od zvolenej uhlíkovej kalkulačky).
Ďalšie emisie sa určite ušetria tým, že sa museli zatvoriť rôzne prevádzky, čo však znamenalo, že mnohí ľudia prišli o podstatnú časť príjmov alebo aj o prácu. V týchto prípadoch sa teda musím pýtať, či je počítanie uhlíkovej stopy to hlavné.
Aký je váš názor na elektromobilitu? Veľa sa o nej v poslednom čase hovorí. Je skutočne správnym riešením?
Elektromobilom veľmi fandím. Už si na jeden šetrím … Verím, že budú postupne lacnejšie aj vďaka tomu, že sa ich bude predávať viac a technológie sa budú naďalej rozvíjať.
Prijali ste pozvanie aj do online diskusie Ekológia vs. Ekonomika. Ako vnímate vplyv podnikania na životné prostredie? A ako vo všeobecnosti vnímate vplyv človeka na našu planétu?
Vplyv veľkých podnikov na životné prostredie vnímam veľmi kriticky. Veľké klimatizované prevádzkové haly alebo nákupné centrá, ale aj mnohé kancelárske budovy sú energeticky veľmi neefektívne. Nejde len o únik tepla z budov v chladných mesiacoch a spotrebu energie na klimatizáciu počas leta, ale aj o prehrievanie veľkých plôch asfaltu a betónu v ich okolí. Všetci poznáme horúčavu v lete na parkovisku pred supermarketom!
Ďalším problémom je odvod dažďovej vody. Pred postavením haly voda vsiakla do pôdy, teraz sa zvyčajne odvádza do dažďovej kanalizácie, a tak z územia rýchlo mizne. Toto všetko prispieva nielen ku globálnej zmene klímy, ale podstatne ovplyvňuje aj miestnu klímu, a tak sa z jednotlivých oblastí stávajú tepelné ostrovy. Ale situácia sa postupne mení.
A vplyv ľudí na planétu? Ľudia v bohatej časti sveta vrátane našich krajín ako celok naozaj zneužívajú zdroje planéty na úkor ľudí v chudobnejších oblastiach a budúcich generácií. Azda si to už konečne uvedomíme. Na druhej strane sa deje čoraz viac aktivít na ochranu prírody, bohužiaľ, stále sme v nich väčšinou o krok pozadu.
Keby ste dostali otázku, ako žiť ekologickejšie, existuje jednoduchá odpoveď alebo návod?
Základné odporúčania poznáme všetci veľmi dobre: nevyhadzovať jedlo, jesť menej mäsa, kupovať pokiaľ možno miestne výrobky, usilovať sa, aby mi šaty, topánky, spotrebiče vydržali čo najdlhšie, obmedzovať odpad, chodiť do práce pešo…
Vznikajú však stále nové možnosti, takže je dobré mať myseľ otvorenú a byť prístupný zmenám.
Veľa ľudí na Slovensku začína sledovať stav našej planéty, my o tom píšeme tiež pomerne často. Vznikajú rôzne iniciatívy, známe osobnosti sa tiež začínajú čoraz viac angažovať. Ako je to u vás v Česku, máte podobný trend?
Tento trend je rovnaký aj u nás. Čo sa týka stavu planéty, citliví sú najmä mladí ľudia.
Aké sú najväčšie mýty v rámci ekológie a životného prostredia, ktorým ľudia stále veria?
Napríklad to, že priehrady sú najlepším spôsobom, ako zadržať vodu v krajine, alebo že energia z biomasy je vždy ekologická. Na druhej strane si myslia, že stačí začať chrániť prírodu, keď si na to zarobíme, alebo sú presvedčení, že ochrana prírody pripravuje ľudí o prácu.
Myslím si, že osveta týkajúca sa emisií skleníkových plynov a ochrany druhov je dostatočná, ale verejnosť vie málo o vplyve hospodárenia s vodou na stabilitu klímy, či už na vidieku alebo v mestách.
Dnes však máme pretlak informácií a ľudia nedokážu rozlíšiť, čomu veriť a čo je dezinformácia. Viete im poradiť, ako zistia, že daný produkt alebo služba pochádza z ekologického pestovania či chovu, resp. že pri výrobe boli dodržané prísne ekologické normy? Niektoré produkty sú označené ako „ekologické“, ale dá sa tomu skutočne veriť?
Všeobecne asi zatiaľ nemáme lepšiu možnosť, než sa spoľahnúť na certifikáty kvality. Môžeme mať väčšiu dôveru k miestnym potravinám, najmä vtedy, keď pestovateľa či chovateľa osobne poznáme. Úplnú istotu máme pri potravinách, ktoré si vyrobíme či vypestujeme sami (úsmev).
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.