Spiritualita jednoty

Etapy charizmy: Alternatívna revolúcia

Foto: Júl 1969, kongres gen. Chiara Lubichová odovzdáva štafetu „Aby všetci boli jedno“ druhej generácii hnutia, CN

Chiara Lubichová bola zakladateľka a prvá prezidentka Hnutia fokoláre, ako aj plodná autorka. Pri stom výročí jej narodenia si prejdeme niektorými dôležitými etapami Chiarinho života.

Roky 1966 – 1967

Zrod a prvé kroky hnutia Gen. Akcia Afrika. Nový rozkvet Diela

Záver Druhého vatikánskeho koncilu v roku 1965 odzrkadľuje nádeje po rýchlych zmenách a zároveň obavy pred zrádzaním tisícročnej tradície. Na medzinárodnej úrovni sa proti sebe stojace bloky (NATO a ZSSR) snažia jeden druhému vyrovnať v dobývaní vesmíru a v studenej vojne. Medzitým prebieha jadrové zbrojenie (USA, ZSSR, Veľká Británia, Francúzsko, Čína a Izrael). Vojna vo Vietname vrcholí. Choroby a hlad na niektorých miestach vo svete, ako napríklad v Afrike, ktorá sa práve oslobodila spod koloniálnej nadvlády, spôsobujú veľké sťahovanie národov. Hodnoty sa začínajú otriasať. Rok 1968 sa blíži.

Hnutie fokoláre, zasadené do tohto kontextu, je prekvapujúco veľmi vitálne. Okolo Chiary v krátkom čase povstane hnutie s medzinárodným rozmerom, Hnutie gen (Nová generácia), pričom Chiara predstaví svoju prorockú víziu i talent pri zakladaní. Už na prvých letných mariapoliTridentsku sa vytvoria skupinky „popetti“ (zdrobnenina od slova „popi“, čo v nárečí znamená deti). Sú to chlapci a dievčatá, ktorí podľa svojho veku chceli žiť podľa charizmy hnutia.

No až v druhej polovici šesťdesiatych rokov vzniká nová skutočnosť, ktorá poznačí vývoj hnutia. Luigino De Zottis hovorí: „V lete roku 1965 sme na milánskom veľtrhu postavili stánok pre Città Nuova. Bola to príležitosť vstúpiť do klímy kultúry a mládežníckeho sveta posledných nepokojných rokov. Mnohí sa pri nás zastavovali, dokonca aj niektorí z členov spolku Celentano a skupiny Dick Dick. Bolo pre nás dôležité zachytiť atmosféru, ktorá vládla medzi mladými, a spolu s Pinom Quartanom sme sa pustili do práce. Spomínam si na večery strávené v Piperi, kde vystupovali Patty Pravo, Lucio DallaJimi Hendrix, a na nedeľné zážitky zo štadióna San Siro.

V októbri 1966 mala Chiara pri návšteve fokoláre v Mníchove na sebe krásny kabát cyklámenovej farby, ktorý jej darovala priateľka Elda Pardiová. Podľa vzoru tohto kabáta sme sa rozhodli spustiť ,trend cyklámenovej farby. Chceli sme pripravovať konfekciu šálov v tejto farbe, no hoci sme sa o to viackrát pokúšali, výsledok nebol uspokojivý. Napokon som zavolal Chiare. Nikdy predtým som s ňou netelefonoval. Náš problém vyriešila tak, že z vnútornej strany kabáta odstrihla okraj a poslala nám ho. Dostali sme sa tak k presnému odtieňu obľúbenej farby. Toto gesto bolo, samozrejme, len symbolické, no malo veľkú výpovednú hodnotu.

Počas ďalšieho mariapoli vo Varese v lete roku 1967 stovky chlapcov a dievčat nečakane zaplavili sálu a na pódium sa vrhli s krikom: ,Toto je okupácia!‘ Predstavte si tú scénu v kontexte šesťdesiatych rokov, keď začínali okupácie fabrík a škôl. V tom čase som si vytvoril hlboký vzťah s mnohými mladými, ktorí však nemali záujem o klasické formy spolčovania. Aj hnutie, ktoré ponúkalo svoje stretnutia, piesne a malo aj svoj slovník, pôsobilo príliš ,stroho, až stiesnene. A predsa tých chlapcov a dievčatá priťahovala Chiarina charizma.

blank
Foto: Gen Rosso v osemdesiatych rokoch

Mysleli sme si, že svet sa môže zmeniť, a k tomu je potrebné ,iba konať tak ako ona: radikálne žiť podľa evanjelia. Mladí boli nadšení. V rôznych častiach sveta sa rodilo mnoho skúseností, a tak na jeseň Chiara rozhodla, že nastal čas dať v hnutí priestor mladým. Už niekoľko mesiacov predtým darovala skupine Gen Rosso a Gen Verde bubny a začal vychádzať časopis Gen. Chiara vedela, že za všetkým tým nadšením sa skrýval presný Boží plán. Tretieho februára 1968 napísala: ,Gen sa nesmú cítiť ako vyvolení, pretože sme hnutie, ktoré vzniklo preto, aby preniklo masami, a nie preto, aby sa odlišovalo ako mnísi. Odlišovať sa je často kresťanským svedectvom, no nie je to naším povolaním, nikoho z nášho hnutia.‘ O dva mesiace neskôr, 12. apríla 1968, Chiara vysvetľovala: ,Čo je Hnutie gen? Je to nová generácia Hnutia fokoláre. […] Vy ste ako my, keď sme boli malí. […] Vtedy sme ani ja, ani moje spoločníčky nepoznali naše povolanie. […] Túžili sme mať Boha ako jediný ideál. Teraz, keď prešlo dvadsaťpäť rokov, […] si uvedomujem, že máte osobitné milosti, ktoré iní nemajú: skutočne sme svedkami nového rozkvetu.‘

V tom období je mladým zverená Akcia Afrika, ktorá vznikla, aby podporila iniciatívu hnutia vo Fontem v Kamerune. Chiara totiž vysvetľuje, že nestačí len zachraňovať ľudské životy alebo robiť dobročinné akcie či dobrovoľníctvo, ale treba rozvíjať štruktúry, ako je nemocnica, škola, stolárske dielne, lisovne a malá vodná elektráreň. Takto kmeň Bangwa,sužovaný vysokou detskou úmrtnosťou, bude môcť skutočne napredovať. Popri tom SilvanaVeronesiPeppuccio Zanghì (patrili k prvým Chiariným spoločníkom) prehlbujú s genkultúrny aspekt. Považujú za dôležité nachádzať rovnováhu medzi prácou pre spoločnosť a hľadaním silného vnútorného rozmeru. Luigino De Zottis na záver hovorí: „V tom období Chiara nástojila na ľudskom raste mladých ľudí. Raz som sa jej opýtal: ,Čo s nimi máme robiť my, dospelí?‘ ona mi odpovedala: ,Vy z prvej generácie máte byť pre nich iba anjelmi strážnymi, ktorí s nimi trpia, radujú sa s nimi a potom… zmiznú. Pretože oni majú všetko robiť a byť protagonistami.‘“

Revolúcia podľa farieb dúhy

„Láska je svetlo, je ako svetelný lúč, ktorý keď prechádza kvapkou vody, rozloží sa do dúhy, v ktorej obdivujeme sedem farieb. Tie predstavujú svetlo rozložené do nekonečných odtienkov.

Tak ako dúha obsahuje červenú, oranžovú, žltú, zelenú, modrú, indigovú a fialovú farbu, podobne aj láska, teda Ježišov život v nás, by sa mal skladať z rôznych, navzájom odlišných ,farieb‘, mal by sa prejavovať najrozmanitejším spôsobom.“ Týmito slovami Chiara Lubichová vysvetľuje aspekty lásky v knihe Una via nuova (Città Nuova, 2002).

Naša láska nie je sentimentalizmus, ani nadšenie a nie je ani aktivizmus. Láska má byť konkrétna a má byť vyjadrená vo všetkých aspektoch nášho života. Takto sa každý skutok gen stane revolučným a všetci pochopia, že takýto chlapec či dievča nie sú ako ostatní, ale sú neustále pobádaní ideálom.

[…] Treba vytvoriť hnutie, ktoré by majetok a všetky dobrá považovalo za Božie dedičstvo, ktoré treba spravovať pre dobro všetkých. […] Červená je prvá farba našej dúhy lásky.

[…] Túžba odovzdávať náš veľký ideál mladým je tiež prejavom lásky je výrazom druhej farby, oranžovej.

[…] Žltá v láske predstavuje modlitbu. Modlitba, ktorá je svetu na posmech! […]

Udržiavať si telesné zdravie pre službu Bohu a zdravie mystického Tela je nový spôsob, ako prejavovať našu lásku. Je to zelená.

Okrem toho sa gen potrebujú medzi sebou stretávať, pretože brat je pre brata pomocou. Všetko, čo sa týka združovania gen, je výrazom modrej farby dúhy.

[…] Ak v našich srdciach horí láska, dáva aj vyššiu inteligenciu, nové svetlo. […] Láska v nás plodí Múdrosťtento aspekt nazývame indigová.

Budeme medzi sebou udržiavať živú komunikáciu, aby sme boli jedno, a podľa toho sme aj žili. Aj to je požiadavka lásky: fialová.

Dúha je zároveň symbolom Márie, […] každý gen má byť ako ,malá Mária’ vo svete.“

Chiara Lubichová, Colloqui congen, Città Nuova, 1968

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Slovo života – marec 2022

Letizia Magriová

Buď sme bratia, alebo nepriatelia

Cyril Dunaj

Slovo života – február 2022

Letizia Magriová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies