Výber NM: Denník N priniesol reportáž o činnosti kňazov na covidových oddeleniach

Prinášame vám výber udalostí, ktoré ukazujú, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

– Slováci petíciou zachraňujú Demänovskú dolinu. Podporila ju už aj prezidentka

– Denník N priniesol reportáž o činnosti kňazov na covidových oddeleniach

– Spojené štáty americké budú úzko spolupracovať s EÚ a NATO, sľubuje Biden

– Vyjednávania o atómovej energii v Iráne sa skončili rozumne, konštatuje Rafael Grossi

Slováci petíciou zachraňujú Demänovskú dolinu. Podporila ju už aj prezidentka

Prezidentka Zuzana Čaputová podľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky uviedla na sociálnej sieti, že požiadavky petície s názvom Pre Dolinu sú podľa nej dôležité a opodstatnené. K situácii sa vyjadrila po rozhovore s členmi petičného výboru, ktorí chcú, aby sa v Demänovskej doline výrazne obmedzila výstavba a aby sa v danej oblasti riešila kritická dopravná situácia.

„Hoci Demänovská dolina patrí medzi naše najvzácnejšie prírodné lokality, dnes sa spomína najmä ako odstrašujúci príklad nerešpektovania ochrany prírody. Prebiehajúca aj plánovaná masívna výstavba môže bohatstvo a charakter prírodnej krajiny nezvrátiteľne poškodiť,“ povedala prezidentka.

Zuzana Čaputová pripomenula, že petícia získala výraznú podporu medzi ľuďmi: „Považujem to za dôkaz, že otázky životného prostredia sa aj v neľahkých pandemických časoch dostávajú do popredia a v rovnakej miere by na ne mali reagovať aj volení zástupcovia.”

Petíciu, ktorú organizuje občianske združenie Pre Dolinu spoločne s iniciatívou My sme les a Asociáciou prírodného turizmu, podpísalo do dnešného dňa vyše 84 tisíc ľudí. Ako uviedla členka petičného výboru Iveta Niňajová, v najbližších dňoch plánujú členovia petičného výboru vyzbierať chýbajúce podpisy a následne predložiť parlamentu svoje návrhy týkajúce sa úpravy niekoľkých zákonov.

Podľa predsedu občianskeho združenia Pre Dolinu Pavla Hericha sa územie doliny stáva obeťou podnikateľských záujmov, ktoré neberú ohľad na prírodné a kultúrne hodnoty národa. Pripomína, že súčasný územný plán v tejto oblasti nebol komplexne posúdený z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie.

Iniciátori petície preto navrhujú vyhlásenie dočasnej stavebnej uzávery v inkriminovanej oblasti. Keď sa bude pripravovať nový územný plán obce, rozsah plánovanej výstavby by sa mal podľa nich obmedziť na súčasný stav.

Pokiaľ ide o dopravu, ktorá v tejto oblasti často kolabuje, petícia navrhuje zavedenie celoročnej nízkoemisnej verejnej dopravy.

Denník N priniesol reportáž o činnosti kňazov na covidových oddeleniach

Spoločenská nálada na Slovensku, súvisiaca s Cirkvou, je v posledných týždňoch napätá. Môže za to sčítanie obyvateľstva. Občanov rozdelilo na tých, ktorí sú presvedčení, že čo najviac ľudí by malo v dotazníku zaškrtnúť možnosť „bez vyznania“, a na tých, čo ľudí vyzývajú, aby sa prihlásili k svojmu náboženstvu.

Liberálny Denník N do takto naladenej spoločnosti priniesol citlivú reportáž o tom, ako žijú chorí pacienti na covidových oddeleniach. Okrem iného v nej opisuje aj kňazskú výpomoc v nemocniciach, o ktorej sme vás už informovali v minulých vydaniach Výberu NM.

Kňazi chodia do nemocníc pomáhať od januára tohto roka. Začalo sa to v košickej nemocnici, dnes ich slúži v zdravotníckych zariadeniach na celom Slovensku viac ako sedemdesiat.

„Prvé chvíle v nemocnici sú najťažšie. Človek sa hnevá, prečo práve on, hnevá sa na Pána Boha, prečo to dopustil,“ hovorí kňaz Jozef Kmec. Po fáze hnevu sa aj on upokojil a prijal ťažkú realitu. „Rozhodujúce je v tom momente človeka naštartovať. Aby začal bojovať a nepovolil. Aby celé telo aj vnútro nastavil, naštartoval a možno aj poprosil blízkych o podporu,“ píše sa v článku.

Kmec spomína aj príbeh istej zdravotnej sestry, ktorá sa k chorému manželovi mohla dostať iba vďaka svojej zdravotníckej profesii. Keď k nemu prišla, pokúsila sa mu dodať nádej a uspela. „Bolo vidno, že je opustený a rezignoval. Keď mu popripomínala, na čo sa má tešiť, kto naňho doma čaká, hneď sa mu rozžiarili iskierky v očiach. No a ideme do toho, zo dňa na deň sa to, chvalabohu, zlepšuje,“ dodáva Kmec.

Zamestnanci nemocníc podľa reportáže o kňazoch na oddeleniach hovoria, že je tam vďaka nim lepšia atmosféra a viac pokoja. „Všimli sme si, že zdravotníci pri nás aj menej nadávajú,“ povedal novinárom so smiechom Kmec.

„Pokiaľ je zdravotník ustrojený v obleku, je vlastne neidentifikovateľný. Pacienti, obzvlášť tí v ťažkom stave, vidia pred sebou niekoho, kto vyzerá ako kozmonaut,“ vysvetľuje primárka Nataša Špiláková z prešovskej nemocnice. Úlohou kňazov je podľa nej vytvárať s pacientmi mikroväzby, ktoré z psychologického hľadiska dokážu zlepšiť ich zdravotný stav.

Istá staničná sestra si spomína na to, ako kňazov po ich príchode na oddelenie vítala so slovami vďaky za duchovnú službu v nemocnici. „Akú duchovnú službu? My sme prišli pomáhať so všetkým,“ reagovali kňazi. Sestra pre reportérov uviedla, že kňazi sa na oddelení neboja žiadnej roboty a „naozaj sa nemotajú pod nohy“.

Celý rozhovor si môžete prečítať na webe Denníka N.

Spojené štáty americké budú úzko spolupracovať s Európskou úniou

 

Novozvolený americký prezident Joe Biden na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii povedal, že transatlantické spojenectvá sú pre americkú vládu opäť prioritou. Informovali o tom Aktuality.

Donald Trump, predchodca Joea Bidena v Oválnej pracovni, v otázke zahraničných spojenectiev zachovával skôr skeptický postoj.

„Hovorím dnes ako prezident USA na samom začiatku mojej administratívy a vysielam jasný odkaz do sveta: Amerika je späť. Transatlantické spojenectvo je späť,“ povedal novozvolený americký prezident na konferencii.

„Dovoľte mi vyvrátiť akékoľvek pochybnosti. USA budú úzko spolupracovať s našimi partnermi z Európskej únie a s hlavnými mestami na celom kontinente,“ sľúbil vo svojom prvom väčšom prejave na európskej scéne.

Podľa Bidena, ktorý vo voľbách kandidoval za demokratickú stranu a bol inaugurovaný 20. januára, sú Spojené štáty americké plne oddané spojenectvu s NATO. Zároveň kritizoval Rusko, ktoré považuje za hrozbu “útočiacu na našu demokraciu“.

Mníchovská bezpečnostná konferencia sa kvôli pandémii tento rok uskutočnila iba vo virtuálnej podobe a trvala jeden deň. Okrem Bidena sa jej zúčastnili Angela Merkelová, Emmanuel Macron, Boris Johnson, Ursula von der Leyenová, generálny tajomník Organizácie spojených národov António Guterres, šéf Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus či zakladateľ spoločnosti Microsoft Bill Gates.

Účastníci konferencie riešili témy súvisiace s koronakrízou, transatlantickými vzťahmi alebo ochranou klímy.

Vyjednávania o atómovej energii v Iráne sa skončili rozumne, konštatuje Rafael Grossi

Do Iránu vo februári tohto roka pricestoval Rafael Grossi, generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Jeho cieľom bolo presvedčiť predstaviteľov krajiny, aby medzinárodným inšpektorom dovolili aj naďalej pôsobiť v tejto oblasti. O stretnutí informovala tlačová agentúra AFP, správu prebrala Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

Irán na základe decembrového rozhodnutia národného parlamentu prestane od 23. februára uplatňovať takzvaný dodatočný protokol k jadrovej dohode s ostatnými krajinami sveta, ktorý umožňoval inšpektorom Medzinárodnej agentúry pre atómovu energiu vykonávať kontroly v jadrových elektrárňach na území krajiny.

Grossi priletel do Iránu so zámerom vyjednať kompromisné riešenie v tejto záležitosti. Stretnutia podľa hovorcu iránskeho Ministerstva zahraničných vecí viedli k „veľmi významnému diplomatickému úspechu a k veľmi významnému technickému úspechu.“ Grossi novinárom po prílete do Viedne povedal, že rokovanie v Teheráne sa skončilo dočasnou dohodou: „Dospeli sme k rozumnému výsledku.“

Dočasná dohoda síce do určitej miery obmedzuje prístup zahraničných kontrolórov do iránskych jadrových elektrární, ale neeliminuje ho a umožňuje im pokračovať vo svojej práci.

„Prístup bude v menšom rozsahu, ale budeme stále schopní udržať si potrebnú úroveň monitorovania a verifikácie,“ uzavrel Grossi. Dočasná dohoda by podľa neho mala platiť tri mesiace. Konkrétne údaje o tom, akým spôsobom budú právomoci kontrolórov obmedzené a či sa zmení ich počet, novinárom neposkytol.