Rok 2020 bol náročný a určite iný ako všetky ostatné. Pre mnohých to bol možno ten najťažší rok vôbec. Ako to už býva zvykom, tak na prelome starého roka s tým novým zvykneme bilancovať. Hodnotíme, porovnávame, zamýšľame sa, čo bolo a čo sme možno mohli urobiť inak, lepšie a čo mohli urobiť inak ľudia okolo nás.
A tak sme sa aj my spýtali známych ľudí: Ako vnímate uplynulých 12 mesiacov? S akými očakávaniami vstupujete do roku 2021? Aký rok nás čaká?
Michal Sabo, moderátor, greenfluencer, klimatický aktivista
Pre mňa osobne bol rok 2020 ideálnym učiteľom. Postavil ma pred veľa úloh a nechal mi čas a priestor, aby som sa s nimi popasoval po svojom, a na záver mi ukázal, že riešenia som už dávno vedel, len som po nich nepátral.
A s akými očakávaniami vstupujem do roku 2021? Teším sa na naň, pretože to pre mňa bude rok zmien. Špeciálne kariérnych.
Nemám očakávania, iba ciele. A aký rok NÁS čaká? Taký, aký si zaslúžime a spravíme.
Stanislav Lieskovský, rímskokatolícky kňaz, rektor Kaplnky bl. Titusa Zemana na Arcibiskupskom gymnáziu biskupa Pavla Jantauscha v Trnave
Pre mňa určite nebol tento rok najťažším. Takými boli pre mňa roky na strednej škole počas totality (1984 – 1988). Uplynulý rok bol však určite najzvláštnejší. Dvadsiateho prvého februára 2020 som sa vrátil z medzinárodného stretnutia kňazov v Chorvátsku. Netušil som, že ďalšie plánované cesty na stretnutia do zahraničia už nebudem môcť uskutočniť. O týždeň sa konali parlamentné voľby, na výsledky ktorých som netrpezlivo čakal a potom dúfal, že sa naša spoločnosť bude uberať lepšou cestou ako doteraz. Zhruba o dva týždne po návrate začali u nás platiť prvé obmedzenia pre ochorenie Covid-19. Nasledovalo veľa nečakaných zmien, ktorým som sa musel pohotovo prispôsobovať. Preto som aj viac ako obvykle sledoval správy.
Keď sa zatvorili školy a museli sme byť doma, uvedomil som si, že je to priestor na veci, ktoré som doteraz nestíhal. Venovať viac času na osobnú modlitbu, prečítať si konečne ďalšiu dobrú knihu, prehĺbiť si štúdium nejakých užitočných materiálov, obnoviť štúdium cudzieho jazyka, vytriediť nepotrebné osobné veci a pod. Túžil som aj ísť pomáhať zdravotníkom, ale nemám na to dostatočné vzdelanie. Tak som sa za nich aspoň viac modlil. Dal som sa tiež k dispozícii ísť zaopatrovať chorých do nemocnice (ak bude treba, aj na oddelenie Covidu). Napadlo mi aj to, že uzavretie v domácnosti asi veľmi ťažko môžu znášať zvlášť osamotení dôchodcovia. Tak som si začal spomínať, koho takého poznám, a občas som im zatelefonoval.
Bolo Pôstne obdobie a veľké ticho na uliciach to ešte zosilňovalo. Nutné obmedzenie vonkajšieho hluku, ponáhľania sa a stretnutí medzi ľuďmi vytvorilo priestor na opravdivejší pôst: na uvažovanie nad obetou Ježiša Krista pre našu spásu, na vedomejšie konanie konkrétnych skutkov lásky k blížnym. Podobne – veľmi pozitívne – vnímam aj stíšenie v predvianočnom Adventnom období ako prípravu na slávenie pravej podstaty Vianoc – príchod Ježiša Krista. Je Emanuel – Boh s nami. On k nám ľuďom prichádza, aby nám konkrétne pomáhal. A my máme schopnosť napodobňovať ho. Veľmi ma potešilo, keď som sa postupne dozvedal o pohotovej ochote mnohých ľudí priniesť nákup starším až domov, o usilovnom domácom šití ochranných rúšok a ich nezištnom rozdávaní, o tých, ktorí zo svojich balkónov spievali alebo hrali pre radosť iným, o kňazoch, ktorí slúžili sväté omše na streche fary, aby ich takto sprístupnili obyvateľom okolitých panelákov, alebo o iných kňazoch, ktorí prechádzali pomedzi domy a požehnávali ľudí Eucharistiou či relikviami svätých.
Som veľmi vďačný aj za väčšie využívanie živého prenosu svätých omší a modlitieb prostredníctvom internetu a masmédií. Mnohí, aj medzi staršími, sme sa naučili využívať internet na videokonferenčné hovory a stretnutia, dokonca aj medzinárodné. Aj to nám pomáha viac si uvedomovať, že sme jedna rodina a musíme si navzájom aj viac pomáhať. Tak sa dá zvládnuť naozaj všetko.
Pre nás všetkých je tu osobitná výzva angažovať sa v urgentnej pomoci pre najviac ohrozených ľudí.
Isteže, vnímam aj veľké obavy mnohých ľudí, ktorí prišli o prácu a o zdroj financií. Tu sa ukazuje výhoda tých, ktorí aj v čase prosperity s peniazmi nakladali triezvo a so správnou mierou.
Sú tu však aj ľudia na okraji biedy či chudoby bez vlastnej viny. A pre nás všetkých je tu osobitná výzva angažovať sa v urgentnej pomoci pre najviac ohrozených ľudí.
Veľmi sa teším z projektu Františkova ekonomika, ktorý ponúka vo svetle sociálnej náuky Cirkvi a ochotných angažovaných laikov spoločne hľadať a ponúkať riešenia chudoby v súčasnom svete. Myslím, že nás čaká obdobie väčšej striedmosti v užívaní hmotných dobier, čo môže byť veľmi užitočné pre náš zodpovednejší prístup k nim. Na druhej strane to môže byť priestor na prehĺbenie života v duchovných hodnotách, na ktoré sme často kvôli konzumnému životu zabúdali. Je na každom z nás, či využijeme túto ponúknutú príležitosť.
Daniel Pastirčák, teológ, duchovný Cirkvi bratskej, spisovateľ, básnik, esejista, knižný ilustrátor
Ten rok bol iný, nepodobný rokom, čo mu predchádzali. Celé ľudstvo sa ocitlo v novej, dosiaľ nezažitej situácii, a predsa sa podobal všetkým predchádzajúcim rokom môjho života. Tá nečakaná situácia nám totiž iba s nevídanou naliehavosťou predložila existenciálne témy, ktoré nám naše bytie kladie neustále: samotu, vzťahy, smrť a život, pominuteľnosť i túžbu trvať, ohrozenie základných hodnôt, ktoré nášmu životu dávajú zmysel.
V prvej vlne sme zažili prebudenie ľudskej vzájomnosti. V mladých ľuďoch sa ozvala zodpovednosť za starých, ohrozených. Na chvíľu sme intenzívne vnímali, že celé ľudstvo je prepojené v sieti vzťahov do jedného tela, spolu s celým životným prostredím. V druhej vlne prevládol roztrpčený hnev, vzbura, egoizmus, popieranie.
Počas 17. novembra sme boli svedkami šokujúceho preznačenia hodnôt, na ktorých je založená naša mladá demokracia. Nepriatelia slobody, tí čo 17. november prehliadali, sa ho zmocnili a postavili ho proti jeho zmyslu. V mene slobody – nenosiť rúška – volali po návrate neslobody, žiadali návrat ruskej armády, ktorú sme vtedy poslali domov. Na pozadí tejto drámy sa odohráva iný príbeh plný nádeje. Vyšetrovanie NAKA odkrýva mafiánsky základ štátu. Tí, čo boli donedávna nedotknuteľní, sú za mrežami. Proces nezadržateľne smeruje k najvyšším miestam. Spolu s tým procesom však narastá úsilie ohrozených dosiahnuť pád vlády a zvrátiť celý proces.
Vláda je, žiaľ, krehká, každú chvíľu sa rozháda na malichernostiach. Stráca odvahu prijať jasné rozhodnutia, pandemické opatrenia sú čoraz chaotickejšie, v ľuďoch vzbudzujú hnev, čo ženie vodu na mlyn tým, čo chcú uniknúť spravodlivosti.
Situácia je mimoriadne napätá, zrejme nikto nevie odhadnúť, čo nám prinesie budúci rok.
Situácia je mimoriadne napätá, zrejme nikto nevie odhadnúť, čo nám prinesie budúci rok. Je tu istá nádej, že očkovanie novou vakcínou pomôže zastaviť šírenie nákazy a v neurčitej diaľke sa črtá návrat do nového normálu. Internet zatiaľ pomocou konšpiračných hoaxov rozosieva nedôveru voči očkovaniu, čím úspech očkovania už vopred oslabuje. Konšpirácie sa často snažia osloviť i veriacich ľudí, a tí im, žiaľ, vo veľkom počte podliehajú. Oceňujem vyhlásenie, ktorým sa proti konšpiráciám postavila biskupská konferencia. Kotleba a Fico zatiaľ zbierajú podpisy za vyhlásenie predčasných volieb. Vláda pôsobí neisto, stráca rozhodnosť a spôsob, ako svoje neustále sa meniace rozhodnutia komunikuje, šíri medzi ľuďmi znechutenie a neistotu.
Neviem, čo nám tento rok prinesie. Viem iba, čo by som si prial. Prial by som si, aby sa vláda zjednotila, nadobudla stratenú rozhodnosť, zásadne zmenila spôsob komunikácie, spolupracovala s pani prezidentkou a obnovila v ľuďoch dôveru. Prial by som si, aby vyšetrovanie NAKA dospelo k odhaleniu a potrestaniu mafiánskej chobotnice od tých najnižších až po politické špičky. Slovensko by tým dostalo vzácny dar, obnovila by sa stratená dôvera v spoľahlivosť práva. Prial by som si, aby vakcínu prijal čo najväčší počet ľudí a pomohla nám tak vstúpiť do nového obdobia, v ktorom už prísne opatrenia nebudú potrebné.
Andrea Najvirtová, riaditeľka mimovládnej neziskovej organizácie Človek v ohrození, ktorá sa venuje humanitárnej pomoci, podpore ľudských práv a globálnemu vzdelávaniu
Určite to bol aj pre nás náročný rok spojený s mnohými výzvami, avšak pre mňa je spojený s pocitom zadosťučinenia, že sme mohli byť užitoční. Na Slovensku stále pomáhame ľuďom žijúcim v najchudobnejších podmienkach lepšie sa chrániť proti koronavírusu.
Pomoc sme poskytli opusteným seniorom žijúcim na východnej Ukrajine alebo obetiam explózie v Libanone.
Taktiež sa nám podarilo úspešne zorganizovať festival dokumentárnych filmov Jeden svet aj v online prostredí. Som veľmi vďačná všetkým ľuďom, ktorí nás v tomto roku podporovali a bez ktorých by naša práca nebola možná.
Verím, že s prichádzajúcou vakcínou sa nám podarí pandémiu dostať pod kontrolu, obávam sa však, že následky z výpadkov príjmov, zatvorených škôl alebo skúšanej súdržnosti budeme ako spoločnosť pociťovať ešte dlhodobo. Ako organizácia sme pripravení pomáhať ľuďom postaviť sa znovu na nohy.
Milan Buno, knižný publicista a recenzent, ktorý sa 12 rokov venuje online marketingu vo vydavateľstve Ikar. Prezentuje knihy v televízii JOJ a v minulosti 13 rokov pôsobil v médiách
Určite to bol iný rok, najmä prvé týždne po vypuknutí pandémie koronavírusu, ale nehodnotím tento rok negatívne. Bolo sa treba prispôsobiť, nájsť možno iný spôsob fungovania, ale zároveň sa objavilo množstvo príležitostí. Tiež to bolo obdobie, ktoré preverilo viaceré naše vlastnosti: schopnosť adaptovať sa, trpezlivosť, vôľa, zodpovednosť, poctivosť a pod. Sú totiž ľudia, ktorí toto „iné“ obdobie využili na spomalenie, nechali sa unášať, možno trochu zleniveli, spohodlneli.
Iní zasa videli možnosť posunúť sa dopredu, vzdelávať sa, rozvíjať nejaké iné zručnosti a to je dobré. Ja osobne som bol len minimálne na home office, pretože povaha mojej práce si vyžadovala byť aj vo firme, aj sa stretávať, ísť do televízie, a v tomto smere to hodnotím ako skvelý rok. Našťastie sme v rodine zostali zdraví, vírus nás obchádzal a zároveň sme sa posunuli. Rozbehol som podcasty Knižný kompas, rôzne menšie projekty, čiže z celkového pohľadu to bol vydarený rok.
No, prirodzene, koronavírus sme aj my skloňovali v rôznych súvislostiach, zasahoval do nášho života, obával som sa najmä o svojich najbližších a to je asi prevládajúci pocit u väčšiny ľudí.
Teším sa na nový rok, čo opäť prinesie, ako ma posunie a že azda bude lepší. Najmä z pohľadu pandémie, že sa nám podarí vyhrať nad koronavírusom, že sa uvoľnia opatrenia a budeme môcť opäť viac cestovať. Verím, že sú ľudia, ktorí to znášajú veľmi zle, upadajú do depresií, smútku, boja sa – hlavne kvôli nim si želám, aby sa to vrátilo do obdobia pred pandémiou. Ja si našťastie udržiavam čistú hlavu, pozitívnu a optimistickú myseľ, no asi nie každému je tak dopriate. Takže držme si palce, nech je rok 2021 opäť „normálny“, aby sme si ho vychutnávali v zdraví a pohode.
Vladimír Burjan, autor kníh, majiteľ firmy EXAM, šéfredaktor časopisu DOBRÁ ŠKOLA a riaditeľ rovnomennej neziskovej organizácie, bývalý učiteľ matematiky. Bol aj externým poradcom ministra školstva a jedným zo spoluautorov reformného dokumentu Učiace sa Slovensko.
Je priam nemožné charakterizovať rok 2020 inak ako rok koronavírusu. Pandémia je niečím, čo nikto na Slovensku doposiaľ nezažil. Je to pre našu spoločnosť určujúca udalosť, šok, z ktorého sa budeme ešte dlho spamätávať. A to nielen u nás. V celosvetovom meradle zasadil vírus ranu globalizácii, ale napríklad aj demokraciám, ktoré sú občas v kritických situáciách málo akčné. Všetky vlády boli pod obrovským tlakom, kríza rozhádala mnohé krajiny a vyplavila na povrch mnoho nepekného. To všetko môže mať dozvuky a následky ešte mnoho rokov.
Keďže celý život pôsobím v oblasti školstva a vzdelávania, najviac som sledoval dosahy pandémie práve na túto oblasť. A treba povedať, že sú možno horšie, ako dosahy na ekonomiku. Keďže ich však nedokážeme vyčísliť, neplnia titulky novín. Mali by sme ako krajina urobiť všetko pre to, aby sa deti čo najskôr vrátili do škôl.
V osobnej rovine pre mňa rok 2020 nebol až taký ťažký. Obmedzenia som znášal pomerne dobre. Som introvert a veľa kontaktu s ľuďmi mi ani bežne nerobí dobre. Navyše som presvedčený, že reštrikčné opatrenia sú dôležité a že je rozumné ich dodržiavať, a s takýmto postojom ich človek ľahšie znáša. Chýbalo mi najmä cestovanie. Každá minca však má dve strany: počas jarného lockdownu som pripravil do tlače dve knihy, ktoré práve vyšli.
Naopak, pracovne bol pre mňa a mojich kolegov odchádzajúci rok veľmi náročný. Keďže naša firma poskytuje služby školám, museli sme veľa improvizovať a osud našej spoločnosti je stále neistý. Rozhodnutie padne na jar, vidím to tak 50 na 50.
Dosť ma znepokojujú otrasy a „poruchy“ tradičných demokracií, ktoré pandémia ďalej vyostrila.
Najviac som, samozrejme, zvedavý, ako sa bude vyvíjať pandémia, či pomôže očkovanie, kedy nastane návrat k normálnemu životu (hoci možno čakať, že pôjde o „nový normál“). No odhliadnuc aj od koronavírusu to bude napínavý rok. Čaká nás brexit, nástup nového amerického prezidenta, ktorý zrejme prinesie zmeny v americkej politike. Blízky východ je nepokojný, pozorne bude treba sledovať aj dianie v Rusku a v Číne. Osobitne ma bude zaujímať, ako sa koronavírusový šok odrazí v úsilí o riešenie klimatickej krízy. A, priznám sa, že ma dosť znepokojujú otrasy a „poruchy“ tradičných demokracií, ktoré pandémia ďalej vyostrila.
Slovensku by som veľmi prial nástup rozumnej politiky a správy krajiny. Uplatňovanie rozumu, odbornosti, predvídanie, plánovanie, zrelú komunikáciu. Vopred však viem, že toto želanie mi rok 2021 nesplní.
Pre svojich blízkych si prajem najmä zdravie. Čím je človek starší, tým viac si uvedomuje, aké je dôležité, krehké a zároveň nevyspytateľné a občas neovplyvniteľné. A pre tých, čo tvrdia, že ciele musia byť vždy kvantifikované, nech sa páči: v roku 2021 plánujem privítať jedno vnúča, schudnúť ďalších 4 – 5 kíl, nabehať 1 600 kilometrov, vydať ďalšie dve knihy a udržať si glykovaný hemoglobín pod 6,0 (diabetici vedia, o čom je reč).
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.