Myslieť ponad krízu

Žijeme v časoch krízy, akú moderný svet ešte nezažil a ktorá má dosah na každú oblasť nášho života. Veľa sa rozpráva o kríze, o ťažkostiach, problémoch, o pandémii a jej následkoch, o jej riešení na politickej úrovni, o slobode.

Súčasná situácia je príležitosťou zamyslieť sa nad spôsobom, akým žijeme a akým kráča svet. Keď sme boli alebo sme izolovaní doma, nie jeden z nás si uvedomil, čo je podstatné, nevyhnutné a čo je druhoradé. Druhoradé veci sa zrazu stali podstatnými a tie, ktoré boli považované za podstatné, už nimi nie sú. Pandémia otriasla našou bezhraničnou silou a možnosťami.

Pred letom sme si mnohí mysleli alebo skôr dúfali, že to najhoršie už máme za sebou, no a teraz tu máme druhú, ešte silnejšiu vlnu. Koľko ráz sme si to opakovali alebo počuli počas jari, že kríza je príležitosť na zmenu v nás a v spoločnosti. Povedzme si však pravdu: Čo sa zmenilo vo svete, v nás? Takmer nič. Vyzerá to tak, že svet plánuje pokračovať tak ako pred pandémiou.

Čo však znamená kríza vo všeobecnosti a prečo je príležitosťou na zmenu? Termín etymologicky pochádza z gréckeho slova krisis a poukazuje na moment analýzy, úsudku a rozhodnutia sa medzi rôznymi možnosťami. Krisis je teda moment rozlišovania a rozhodovania sa na pozadí niečoho, čo nie je jasné, čo je zahmlené. Ide o situáciu, v ktorej nie sme si istí, čo je správne a čo nie. V kríze človek stráca rovnováhu, istoty sa rúcajú, objavuje sa strach. Lenže práve preto tento moment, je/mal by byť aj momentom rozhodovania a zmeny k lepšiemu, alebo v utvrdení a zakorenení sa v tom, čo je dobré. Aj keď často krízy nezávisia od nás, to, ako dopadnú, však od nás závisí.

Čo to má však spoločné s aktuálnou situáciou? Táto zdravotná kríza okrem iného poukazuje na fungovanie štátu, zdravotníctva, schopnosť usporiadať si priority v živote, ale aj zosilňuje strach a neistoty.

na slovenskej politickej scéne chýba kultúra, skutočný dialóg a schopnosť spojiť sa pre spoločné dobro.

Vírus si takmer všetko podriadil a zastavil. Zrazu si uvedomujeme, že potrebujeme politiku a politikov schopných prijímať rýchle a adekvátne riešenia. Že v danej situácii to nie je ekonomika, ktorá diktuje politike, ale zdravie. V týchto časoch je na politickej úrovni potrebné viac spájať a viesť dialóg, ako rozdeľovať. Využívanie danej situácie na zvýšenie politického kreditu a zneužívanie krízy je smutné a tragické. Aj to opäť poukazuje na to, že na slovenskej politickej scéne chýba kultúra, skutočný dialóg a schopnosť spojiť sa pre spoločné dobro.

Isté je, že štát musí prijímať opatrenia, aby ochránil zdravie svojich občanov. Iste, niektoré sú možno lepšie ako iné, no horšie by bolo byť nečinným. O tomto sa už veľa popísalo a aktuálne aj rozpráva, ale otázka skôr je, ako ich prijímať. V každom prípade rozhodovanie medzi zdravím osôb a peniazmi, respektíve ekonomikou, je nebezpečný výber a falošná dualita, lebo v nej chýba integrálny pohľad na osobu, spoločnosť, súčasnosť a budúcnosť. Teda okrem iného na zdravotný systém a jeho udržateľnosť, ekonomické následky ako strata práce, príjmu, ako aj na psychologické následky pre každého, vzdelávanie a duchovný rozmer… 

Iste, neumiera sa len na koronavírus, ale to nám nedáva právo zľahčovať tento aspekt. Potrebné je okrem iného si uvedomiť, že spoločné zdravie je spoločným dobrom, že práca a škola nie sú alternatívami, že rast ekonomiky nie je nadovšetko.

Ak nás ani toto obdobie nezmení, čo potom áno?

Preto v danej situácii politici potrebujú mať komplexnú víziu človeka a spoločnosti a viesť dialóg nielen s odborníkmi na medicínu, ale aj na ďalšie, už spomínané oblasti. Potrebujeme dlhodobý plán, lebo bolo by naivné myslieť si, že vírus o pár dní zmizne, alebo že o mesiac sa všetko vráti do starých koľají. A my všetci sa budeme musieť naučiť na určitý čas s ním žiť. Povedať si, že zostane za hranicami, by bolo ilúziou, veď sa šíri aj v tých najizolovanejších krajinách.

Nech je nasledujúce obdobie s „novým príživníkom“ príležitosťou, ba dokonca nutnosťou v politike hľadieť nielen krátkodobo, ale dlhodobo, a pre nás šancou zahľadieť sa do hĺbky. Ako vraví pápež František, a v tom má hlbokú pravdu, z pandémie vyjdeme lepší, alebo horší. Táto globálna kríza je príležitosťou premyslieť a následne nastaviť naše spolunažívanie (či už na Slovensku, alebo celosvetovo) v perspektíve solidárnosti. Ak to nespravíme, premrháme možnosť otočiť toto negatívne obdobie v niečo pozitívne. Ak nás ani toto obdobie nezmení, čo potom áno?

Táto kríza nám ukazuje, že vírus môžeme poraziť jedine spoločne. Že politika je potrebná a mala by byť orientovaná na spoločné dobro. Že demokratická spoločnosť nemôže stáť len na individuálnosti a individuálnych právach. Že v dnešnej dobe nie je možné sa ako krajina uzatvoriť a izolovať sa. Jednoduchšie je totiž bojovať proti nepriateľovi, ktorého sme identifikovali, ako proti sebe samému.