Rodina

Ako nedopustiť, aby sa z dištančného vzdelávania stalo záškoláctvo

Foto: Pixabay

Praktické uskutočnenie online vyučovania sa v mnohých domácnostiach zmenilo na nočnú moru. Rodičia sa sťažujú, že z pripájania žiakov na vyučovanie sa stal online IT kurz a „babysittting žiakov cez obrazovku. Mama štyroch detí Lenka pre nm.sk opísala situáciu takto: „Všetky decká vypnú mikrofón, spustia si chat so spolužiakmi, učiteľka rozpráva svoje a ony sa bavia. Chcelo by to aj zo strany pedagógov nové prístupy, tradičný spôsob, ktorým učia už 30 rokov, nefunguje.

Nová skúsenosť ponúka dve naliehavé otázky: Čo urobiť, aby sa online vyučovanie nestalo novodobým záškoláctvom za monitorom? … a v tom druhom extréme: Mohlo by online vyučovanie priniesť aj niečo priekopnícke do nášho školstva, čo sa uchytí ako „bonne pratique v inštitúciách po lockdowne?

Viera Lasáková, zodpovedná za rozvojové programy pre učiteľov v n. o. LEAF, predstavila nm.sk program „Premena školy zvnútra, v rámci ktorého si učitelia začali vzájomne „navštevovať svoje online hodiny a dávali si spätnú väzbu. To predtým nebolo vôbec bežné. Zistili sme, že ,frontálne učenie‘ v online priestore dlhodobo nefunguje, viac priestoru potrebujú žiaci a komunikácia s nimi, opísala svoje skúsenosti s novými praktikami v školstve Lasáková. 

Do slovenských vyučovacích podmienok, kde je učiteľ stále dominantnou postavou vzdelávacieho procesu, by tak paradoxne dnešná online škola mohla do budúcna priniesť aj pozitíva.

Len „nezamrznúť

Nie je tajomstvom, že ani jedna inštitúcia nebola na vyučovanie vo virtuálnom prostredí pripravená. Zaskočila žiakov aj samotných učiteľov, najmä tých z radov starších. IT gramotnosť bola ich najväčšou výzvou a virtuálny svet sa stal „poslednou lavicou“ menej ambicióznych žiakov.

Zistili sme, že ,frontálne učenie‘ v online priestore dlhodobo nefunguje, viac priestoru potrebujú žiaci a komunikácia s nimi.

Vypnuté mikrofóny a obrazovka dávali priestor paralelnej online zábave so spolužiakmi a učiteľ si lámal hlavu nad tým, ako zapnúť zelené svetielko monitoru svojho žiaka. 

Na opačnej strane nie jeden pripojený študent zažil, ako mu učiteľ na monitore „zamrzol“, nemohol promptne reagovať kvôli slabému signálu či úplnému výpadku siete. 

„Technická pomoc zo strany školy je momentálne kľúčová,“ vysvetlil Juraj Šott z LEAF Academy, koordinátor pre učiteľské programy.  Podľa neho je dobré, ak má škola k dispozícii vlastného IT odborníka na telefóne, ktorý vie technicky pomôcť učiteľovi či žiakovi. Školy by si mali pripraviť návody na inštalácie programov a všetky informácie smerovať na jedno miesto – vytvoriť informačný hub.

Kameň úrazu – prax

Niektoré oblasti vzdelávania však v dištančnom vzdelávaní nenájdu prínos, ani keď techniku zvládnu. Ide o tie odbory, kde je prax kľúčová: stredné školy so zameraním na učňovské zručnosti, ale vo vyššom vzdelávaní aj medicína či technické odbory. 

Pre niektoré odbory je osobný kontakt zvlášť dôležitý. Študent šiesteho ročníka medicíny Martin je napríklad z dištančného štúdia už frustrovaný. „Je november a ja som tento školský rok ešte nevidel mojich spolužiakov. Iba teraz nastupujem na prax, pritom tá je pre nás šiestakov najdôležitejšia.“

Tieto pocity študentov nemožno brať na ľahkú váhu. Ľubica Lutz z LEAF Academy má na starosti podnikavé líderstvo. Opísala, ako ich študenti proaktívne iniciovali projekty a zapojili sa do diania na boj s pandémiou. „Položili sme si otázku, čo vieme v tejto situácií urobiť. Naši študenti pretvorili svoje projekty tak, aby pomohli, zapojili sa aj ako dobrovoľníci či pomohli študentom stredných škôl, ktorí mali záujem o prírodné vedy, získať prax v laboratóriu.“ Pomôcť druhým a ťahať ich môže pomôcť zabudnúť na vlastnú študentskú frustráciu.  

Škola naruby

Novými prístupmi, ktoré si vynútilo online vyučovanie, sa na nedávnej online konferencii zaoberali aj predstavitelia medzinárodnej internátnej školy LEAF Academy. „Prišla nová situácia, ktorá nás učí, čo nové priniesť do vzdelávania. Výhoda je dnes aj tá, že máme k dispozícii na internete veľkú ponuku webinárov a workshopov, ktoré sú prístupné všetkým učiteľom a je v nich mnoho dobrých podnetov,“ hovorí Janka Klagová, ktorá má v LEAF Academy na starosti akademický program a podporu učiteľov.   

Aj keď podľa nej vzťahy v tomto čase určite trpia a študentom chýba kontakt s rovesníkmi, treba o to viac rozmýšľať, ako preniesť autentickosť do online vyučovania. 

Všetci sme sa zhodli na tom, že najviac nám chýba neformálny kontakt, keď sa stretneme v kuchynke pri káve. Tak sme si teraz zaviedli virtuálnu kávu, keď sa stretneme s učiteľmi, delíme sa o svoje nápady na učenie, riešime, ako zapojiť študentov aktívne, vzájomne sa tak podporujeme,“ opisuje Klagová. 

Upozorňuje, že viac ako predtým je potreba viac komunikovať so študentmi, či porozumeli, a pýtať si spätnú väzbu. 

„V online priestore hodiny nemusia trvať 45 minút, môžeme dať viac  priestoru žiakom na vzájomnú komunikáciu, pretože v nových podmienkach je rozvoj vzťahov a komunikácie dôležitý,“ vysvetlila Klagová. 

Koordinátori pre školy a učiteľov, Viera Lasáková a Juraj Šott, zhrnuli nové, fungujúce princípy pod pojmom „škola naruby“. 

Aj keď vzťahy v tomto čase určite trpia a študentom chýba kontakt s rovesníkmi, treba o to viac rozmýšľať, ako preniesť autentickosť do online vyučovania.

„Školy, ktoré sa zapojili, budujú kultúru spätnej väzby a kolegiálnu podporu, ako sa to podarilo napríklad v ZŠ Hrnčiarska vo Zvolene,“ povedala o princípe premeny školy zvnútra Lasáková z LEAF.

Viera Lasáková opísala situáciu, ako si tamojší pedagógovia začali vzájomne „navštevovať“ svoje online hodiny a dávať si spätnú väzbu k výučbe. „Toto neskôr ocenili starší kolegovia, ktorí často učili frontálne, ale tento štýl odovzdávania vedomostí v online priestore dlhodobo nefunguje.“  

Nové princípy, ku ktorým sme sa dopracovali vďaka pandémii, priniesli aj dobré zmeny na úrovni komunikácie. „Tieto zmeny priniesli aj nový štýl komunikácie medzi učiteľmi navzájom. Tí mladší sa stali mentormi starších pedagógov, ktorí neboli technicky zdatní. Učitelia otvorili svoje hodiny pre kolegov, čo prinieslo atmosféru kooperácie medzi kolegami. Sekundárne sa naučili používať jazyk, ktorý učiteľa – kolegu oceňuje, a ten prenesie oceňujúci jazyk na žiaka,“ uzavrela Lasáková. 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

V boji proti úzkosti pomáha, ak deti zameriame na prítomnosť

Veronika Rendeková

Novorodenca v rodine môže niektoré z detí vnímať ako „votrelca“, hovorí psychologička

Lucie Kotková

Ako hovoriť s deťmi o vojne?

Andrea De Angelis

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies