„Nechceli sme stratiť ani jedného žiaka,“ taký bol cieľ riaditeľky rómskej školy Aleny Davidovej, keď im pandémia zatvorila školu a prešli na dištančnú výučbu.
Príbeh rómskej školy v Kecerovciach pri Košiciach je príkladom „success story“, za ktorým stojí obrovské úsilie mladej riaditeľky, ktorá si vybudovala osobný prístup nielen ku každému žiakovi, ale aj obyvateľovi rómskej komunity. Vďaka nasadeniu jej samotnej a tiež jej kolegov sa im v hrozných podmienkach na online výučbu podarilo takmer každého žiaka udržať pri vyučovaní. Z prieskumu, ktorý vypracovali pre riaditeľku jej učitelia, z celkového počtu 400 žiakov druhého stupňa len asi dvanásť detí nespolupracuje na online výučbe. „To boli tie najťažšie prípady, kde nemajú ani počítač, ani telefón, tam hrajú kľúčovú úlohu školskí asistenti,“ vysvetlila Davidová.
Aktivita mladej riaditeľky dokonca presahuje múry základnej školy. Do koordinácie žiakov totiž zapojila starostov, sociálnych pracovníkov v osadách, miestnu lekárku, zdravotníkov aj policajtov. Pozitívne prípady Covidu -19, ktoré sa objavia v rómskej rodine, hneď hlási. „Chránime si celú komunitu, nielen školu. To, čo sme sa tu päť rokov snažili budovať – súdržnú komunitu, nám pandémia koronavírusu posilnila. Som im za to veľmi vďačná,“ pochvaľuje si komunitnú spoluprácu v obci Davidová.
Nový návrh vlády o sprístupnení škôl pre rodiny v hmotnej núdzi by vedenie školy prijalo, no zatiaľ nie je isté, či sa dotkne aj ich detí. „Zo sociálneho hľadiska máme v hmotnej núdzi len asi dvesto žiakov z 800, ale sociálne zvýhodnených je asi štyristo.“
Bez techniky aj životného priestoru
Počas dvoch vĺn pandémie koronavírusu zostali desiatky tisíc detí na Slovensku odkázané na výučbu cez internet. Rodičia školopovinných detí museli zo dňa na deň vyriešiť technické zabezpečenie výučby a domácnosť prispôsobiť potrebám detí, mnohí z nich sa stali denno-dennými tútormi svojich potomkov.
Zatiaľ čo v štandardnej rodine rodičia naháňali deti k školským povinnostiam, v Kecerovciach musia naháňať aj rodičov, aby pripojili svoje deti na online hodiny. Výučba v menej podnetnom prostredí je pre pedagógov náročná a deti potrebujú osobný kontakt.
„V našom prípade rodič netlačí deti do učenia, je to prostredie, kde vzdelanie nie je kľúčová hodnota,“ hovorí riaditeľka ZŠ. Keďže rodina nie je podporná, učitelia museli vyvinúť extra úsilie, aby žiakom odovzdali vedomosti. Museli ich učiť sledovať si čas, pripraviť žiakov, že im bude učiteľ v konkrétnu hodinu dňa volať, naučiť ich, aby mali pripravené písacie potreby aj učebnice. „Ešte si predstavte jeden telefón v rodine a trom až štyrom deťom volá pani učiteľka so zadaniami,“ opisuje situáciu Alena Davidová.
Problém bol pritom nájsť aj tiché miesto, keďže v komunite býva rodina pokope.
Pedagógovia základnej školy v obci na východe Slovenska dávajú veľa energie do pravidelnej komunikácie so žiakom a využívajú pri tom všetko, čo im súčasná technika ponúka. „Máme messengerové skupiny, zoom skupiny, telefonické skupiny a tam, kde nejde technika, komunikujeme cez asistentov či koordinátorov v ich komunitách, len aby nikto nezostal bokom,“ vysvetľuje prácu svojich kolegov Davidová.
Počas prvej vlny pandémie, keď už mali svoj systém zabehnutý, sa stalo, že žiaci zrazu začali prichádzať po pracovné listy osobne. Zistili sme, že rodina nemala zaplatený účet za internet a hanbili sa to povedať,“ vysvetlila novú prekážku riaditeľka. Podľa nej bolo tiež potrebné neustále učiť svojich zverencov slušnej komunikácii a aj odpojený internet bol príležitosť trénovať si „soft skills“ (mäkké zručnosti).
„Učili sa komunikovať. Dodržiavať čas, písať mail, požiadať o pomoc. Predtým mnohí nevedeli, kde majú otvoriť učebnicu. Teraz boli nútení vyhľadávať informácie, listovať v učebnici a dávať spätnú väzbu. Museli pracovať so zdrojmi.“
Triedny učiteľ súčasť rodiny
Kľúčový v logistike kontaktov žiakov so školou sa podľa slov Davidovej stal v poslednom období triedny učiteľ. Ten totiž konzultuje so žiakom všetky predmety, disponuje všetkými materiálmi, má vypracované úlohy od ostatných kolegov a je koordinátorom pre všetky predmety. Musí vedieť aj vysvetliť učivo, ktoré normálne neučí.
„Lepšie sa výučba nedala zorganizovať. Ak má v rodine telefón len otec a ten prichádza domov večer o šiestej, nie je možné, aby mu ešte každý učiteľ daného predmetu volal s úlohami,“ vysvetlila ich zavedený systém triedneho učiteľa Davidová. Triedny najlepšie pozná svojich žiakov aj ich rodinu. „Naozaj, kým sa niekedy dostane telefón cez babku, dedka, tetu ku žiakovi, triedny sa so všetkými porozpráva.“
Aj v komunikácii s rodinou došlo podľa riaditeľky z Keceroviec k posunu k lepšiemu. Rodičia rómskych detí sa naučili pravidelnej komunikácii, lebo lepšie spoznali učiteľov. Predtým mnoho ráz na rodičovské stretnutia ani nechodili. „Online vyučovanie v tomto paradoxne pomohlo a máme napríklad aj veľmi dobrú dochádzku detí na prvom stupni. Rodičia ich viac posielajú, lebo vedia, čo všetko samotná škola robí pre ich deti.“
Začiatkom novembra si škola dala za cieľ pripojiť čo najviac žiakov a zlepšiť aj ich počítačovú gramotnosť. Najlepší žiaci školy, ktorí vedú žiacku školskú radu, v tejto snahe nemálo pomohli. „Urobili si poradu, ako si vedia pomôcť medzi sebou. Potom ostatným ukázali, ako sa inštaluje napríklad zoom,“ uviedla riaditeľka.
V septembri nacvičovali núdzový stav
Na systém manažmentu hodný korporácie sa vedenie školy pripravovalo celý september. Pre rýchlo meniacu sa epidemiologickú situáciu sa každý záver týždňa pedagógovia „lúčili“ so žiakmi spôsobom, že sa možno tak skoro nestretnú. „Mali sme už vopred nachystané pracovné listy na nasledujúce tri týždne aj s pokynmi, ako pracovať. Príprava na scenár zatvorenia bola pre nás kľúčová,“ opísala neistotu pred lockdownom Alena Davidová.
Rómske deti drilovali, ako sa budú správať. „Celý september sme si robili databázu žiakov a aká bude s nimi počas lockdownu možnosť komunikácie, dokonca aj plán B, keď rodina v osade minie dáta na online pripojenie, v ktorej skupine bude žiak pracovať, kto mu bude v osade pomáhať.“
K jarnému scenáru sa vrátiť nechcú
Prvá vlna pandémie bola pre učiteľov z Keceroviec ťažkou skúškou, ale aj skvelou prípravou na druhú vlnu. Keďže rómske rodiny neboli technicky pripravené zvládnuť vyučovanie doma, všetko si prácne zabezpečili samotní pedagógovia. Pracovné listy rozdávali sami alebo cez komunitných pracovníkov, a vypracované ich následne žiaci vhadzovali do schránky v škole.
„Otvorili sme aj výdajné okienko úloh, tri dni v týždni, presne ako v jedálni. Ďalšie dva dni v týždni učitelia triedili vypracované úlohy po triedach, odovzdali triednym učiteľom, tí ich opravili a poslali spätnú väzbu žiakom, telefonovali a písali správy, ako si každý žiak počína,“ popísala logistiku Davidová a dodala, že toto by už zažiť nechceli.
Čo sa týka plnenia osnov aj výkonu žiakov, škola si dáva reálne ciele. „Jasné je, že budeme na chvoste, keď príde na testovanie OECD, ale nám ide o to, aby táto generácia dostala dobrý základ.“ Vysvetlila, že ich stratégiou bude radšej si učivo po návrate do školských lavíc spoločne zopakovať, ako nechať žiakov opakovať celý ročník.
Podľa riaditeľky by v ich prípade všetky strany privítali, keby ministerstvo školstva umožnilo pre žiakov špeciálnych tried aspoň konzultačný režim v skupinách. „Aj raz do týždňa by to pomohlo. Potrebujeme ich osobne vidieť, preskúšať, pomôcť im,“ uzavrela.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.