Mária Podhradská, Spievanka
Domnievam sa, že počas pandémie vzniklo veľa dobrých nápadov, ktoré by inak nevznikli. Hlavne netreba prepadnúť pasivite, ale hľadať plány B a C. Dôležité je aj urobiť si radosť. Keďže Spievankovo oslavuje 18. výročie, tak sme si pri tejto príležitosti urobili všetci radosť a ešte pred lockdownom zorganizovali deti, ktoré pred osemnástimi rokmi u nás začínali, a nahrali s nami opäť náš známy hit Ťuki ťuki ťukalo. Dnes majú 16 až 18 rokov a niektoré z nich sa videli naozaj po desiatich rokoch. Bola to zábava. Snažíme sa v tomto čase aj vyjsť v ústrety našim fanúšikom, a preto sme pripravili špeciálnu narodeninovú zľavu v našom eshope.
A v osobnom živote zažívame doma asi to, čo všetky rodiny so školopovinnými deťmi: všetky počítače nám zobrali deti a nám zostali na prácu len tie mobily. A keď sa skončí online škola, začnú sa online krúžky. A všetci musíme byť v obývačke ticho, pretože Katka má práve klavír, alebo Terezka má práve tanec, alebo Maťko má nejaký seminár a potrebuje silnú wifi, ktorá je len v obývačke. Okrem toho – keďže sme všetci doma – aj tých domácich prác je viacej.
Máme harmonogram upratovania, spolu s deťmi varíme, pečieme, dokonca deti minule samy urobili pizzu. No tak to podľa mňa majú všetky rodiny s deťmi. Je to naozaj o veľkom prispôsobovaní sa a tolerancii medzi jednotlivými členmi rodiny. Veľa vecí nás môže táto korona naučiť.
Je to super, že môžeme chodiť do lesa a rozhýbať telo. Fyzická aktivita je pre duševné zdravie veľmi dôležitá. Ja pravidelne behávam a bicyklujem štyrikrát do týždňa – moje telo si tento tréning už pýta. Teraz som síce po artroskopii kolena a zabehať si budem môcť ísť asi tak o tri týždne, ale už sa na to veľmi teším.
Sima Martausová, speváčka a divadelná herečka
Počas tohto obdobia si ešte viac uvedomujem potrebu spoločenstva a toho, že človeku nie je dobre samému. Lockdown trávim s mojimi najbližšími na jednom krásnom tichom mieste, kde sú blízko hory, kde každý večer pozeráme nejaký film, ale zároveň sa snažím venovať svoj čas aj práci a príprave nášho nového albumu, ktorý by som rada vydala do Vianoc.
Moja duša oddychuje, modlí sa, ale zároveň neostáva stáť… tvorí, hľadá, dúfa a verí…
Otec Miloš Lichner, jezuita, prorektor Trnavskej univerzity a prezident Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu
V tomto čase mám viaceré povinnosti, ktoré riešim home-officom – ako prorektor zabezpečujem činnosť oddelenia pre vonkajšie vzťahy na Trnavskej univerzite, ktoré zahŕňa zahraničné oddelenie a marketing a PR univerzity.
Keďže som aj rehoľný kňaz, tak v pastorácii sme v tomto období začali vysielať sväté omše prostredníctvom zoomu štyrikrát do týždňa. Aj duchovné stretnutia rodín, ktoré moderujem, sú tiež cez zoom, ako aj rôzne duchovné aktivity a modlitby alebo adorácie.
Veľa síl naberám aj v našom komunitnom rehoľnom živote – mám rád rozhovory so staršími pátrami, ktorí majú za sebou veľa skúseností – no a, samozrejme, že si pri tom aj niečo uvaríme…
Prednášky mám tiež cez zoom a potom sa venujem publikačnej činnosti – píšem vedecké články a knihy, som v rôznych komisiách a ako prezident Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu mám pravidelné pracovné stretnutia so zástupcami teologických spoločností v Európe.
Denne športujem, teraz však iba na izbe alebo na dvore so záťažovou vestou, ale chodieval som, pokiaľ sa dalo, aj do fitka. Keď počasie a zdravotná situácia dovolí, tak, samozrejme, pôjdem na bicykel, zabehať si a navyše sa otužujem.
Keďže sme v závažnej zdravotnej situácii, tak tohtoročné sviatky budem prežívať modlitbou za duše v očistci doma, prípadne v našej kostolnej krypte sa pomodlíme za duše v očistci.
Pozývam preto aj ostatných veriacich, aby tento čas chápali ako pozvanie nášho Pána na prehĺbenie živého vzťahu s ním, a hoci nám okolnosti nedovoľujú prijať ho počas svätej omše v Eucharistii, nezabudnime, že sa nám Kristus dáva v Božom slove a v spoločenstve. Teším sa, že viaceré rodiny si čítajú Písmo doma a utvárajú tak duchovné modliace a vzdelávajúce sa spoločenstvo
Iste, viacerí kresťania prežívajú toto obdobie ťažšie, ale rád pripomeniem, že Cirkev sa počas histórie pod tlakom nepriaznivých okolností vnútorne vzmáhala a silnela prítomnosťou Božej milosti. Boh kráča dejinami a kráča s nami aj týmto úsekom našich dejín. Nebojme sa preto, Boh bude v tomto čase ešte silnejší.
Matej Tóth, olympijský víťaz v rýchlej chôdzi z Ria de Janeiro, majster sveta z Pekingu v roku 2015 a strieborný z Majstrovstiev Európy v Berlíne v roku 2018
Moja odpoveď má dve roviny. Ja som ešte stihol preteky v Dudinciach a tak splniť svoj celoročný cieľ – kvalifikovať sa na OH do Tokia, takže momentálne oddychujem a opatrenia sa ma z profesijného hľadiska negatívne nedotýkajú. Naopak, môžem sa naplno venovať deťom, ktoré sú na druhom stupni ZŠ a vzdelávajú sa dištančne, a na druhej strane manželka je učiteľka v MŠ, takže chodí do roboty.
Ja som teda momentálne učiteľ, kuchár, upratovačka aj záhradník – rodič na plný úväzok. Druhá rovina je oveľa vážnejšia, keďže väčšina športovcov je momentálne v plnej príprave buď na zimnú sezónu, alebo na budúcoročnú olympijskú sezónu, pre nich sú aktuálne opatrenia veľmi frustrujúce. Ja som si to zažil na jar – rušia vám preteky, máte obmedzené tréningové možnosti, neistota, klesá vám forma, všetka tvrdá robota ide do stratena. Športovec nie je na ovládač. Keď sa uvoľnia opatrenia, nemôže hneď skočiť do súťaží. Opäť ho čaká niekoľkotýždňová práca, aby sa vrátil do formy.
Najdôležitejšie je však nepoddať sa tomu, nezabaliť to. Treba sa zmobilizovať, hľadať alternatívne možnosti tréningu, držať sa aspoň v základnej kondícii. A čo je najdôležitejšie, myslieť pozitívne. Po každej búrke vyjde slnko a treba sa na to tešiť a byť na to pripravený. Aj ja som bol chvíľu na dne a o pár mesiacov mám v kapse limit na olympiádu.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.